Ocenená riaditeľka Eva Pillárová z Košíc: Najviac si spomínam na jednu triedu
Svoj život zasvätila školstvu. Eva Pillárová si prevzala z rúk ministra najvyššie rezortné ocenenie - Veľkú medailu sv. Gorazda.
Riaditeľka Základnej školy Staničná 13 v Košiciach Eva Pillárová sa neustále teší z úspechov svojich žiakov, teraz však prišiel rad aj na ňu. 31. marca si z rúk ministra školstva Petra Plavčana prevzala významné ocenenie.
Práca pedagóga je podľa nej ťažká a náročná, ale zároveň aj veľmi pekná. V rozhovore prezradila viac.
Aká bola vaša prvá reakcia, keď ste sa dozvedeli, že budete ocenená?
V každom prípade som to vnímala ako ocenenie mojej práce, takže som bola naozaj veľmi rada a veľmi šťastná. Zároveň som to vnímala ako ocenenie práce mojich kolegov, pretože reprezentujem celú našu základnú školu. Mám tu mnoho kolegov, ktorí sa takisto podieľajú na tom, aby bola škola kvalitná a dobrá. Takže som to vnímala ako ocenenie pre celý náš tím.
Ako dlho pôsobíte v školstve? Pamätáte si ešte na vaše začiatky?
V školstve pôsobím 35 rokov a ako riaditeľka školy 12 rokov. Na moje začiatky si samozrejme pamätám. Jeden rok som pôsobila na ZŠ Gemerská, kde som bola na zastupovanie, potom jeden rok na Bernolákovej a v podstate odvtedy som na ZŠ Staničná 13, ktorá sa predtým volala Revolučná. Takže ja som tu už dlhodobo domáca. (smiech)
Počas vašej pedagogickej praxe sa toho veľa menilo. Čo sa podľa vás zmenilo najviac?
Určite sa zmenil interiér, exteriér školy, triedy, nábytok, proste všetko. Predovšetkým sa však zmenil školský vzdelávací program a štátny vzdelávací program. My ako škola sa orientujeme na výučbu cudzích jazykov. Učíme anglický, nemecký, francúzsky a ruský jazyk. Súčasťou našej školy je jazyková škola pri ZŠ Staničná 13 a tiež Centrum voľného času. Čo považujete na svojej práci za najťažšie?
Toto je poslanie na celý život. Kto sa rozhodne venovať pedagogickej práci, tak si je vedomý toho, že ide naplno. Nie je to 7 a pol alebo 8 a pol hodinový pracovný čas, pretože okrem toho, že učíte, na vyučovanie sa taktiež pravidelne pripravujete.
Dnes učíme moderne, inovatívne, čiže v podstate si je potrebné všetko pripraviť doma. Naozaj si myslím, že je to práca nielen plný úväzok, ale aj na viac. Stále k tomu musíte dať pridanú hodnotu. Okrem toho, že deti vzdelávame, rovnako ich aj vychovávame. Ak pán učiteľ alebo učiteľka majú svoju triedu, tak sa im venujú aj v popoludňajších hodinách, chodia s nimi na rôzne exkurzie. Takže je to naozaj ťažká a náročná práca, ale zároveň aj veľmi pekná. V centre pozornosti je však stále dieťa – žiak.
O ktorý jazyk je u vás najväčší záujem?
Najväčší záujem je o výučbu anglického jazyka, po ňom nemeckého, francúzskeho a nakoniec ruského jazyka. Naša škola je tuším jediná škola v Košiciach, na ktorej sa učí francúzsky jazyk. Dosahujeme v ňom výrazné úspechy. Teraz sme obsadili 3. miesto v rámci celého Slovenska, na krajskom kole sme mali obidve prvé miesta.
V školstve pôsobíte 35 rokov. Nájde sa niečo, čo vám počas vašej praxe zostane navždy v pamäti?
Najviac asi budem spomínať na svoju prvú triedu. Bola som triednou učiteľkou po prvýkrát v živote a mala som so žiakmi veľmi dobrý vzťah. Veľmi ťažko som to znášala, keď odchádzali.
Vytvorilo sa medzi nami nielen učiteľské, ale aj ľudské puto. Takže som sa s nimi veľmi ťažko lúčila. Mnohí z nich teraz prichádzajú do školy na návštevu či už porozprávať sa alebo ako rodičia detí, ktorí ju navštevujú.
Spoznávate ich ešte po toľkých rokoch?
Mnohokrát musím hľadať v pamäti. Predsa len to boli deti a teraz sú to už mladí, dospelí ľudia, ale stačí malé pripomenutie a sme opäť na jednej vlnovej dĺžke :) Veľmi rada si spomínam na svojich bývalých žiakov.
Hovorí sa, že dnešní žiaci nemajú voči učiteľom taký rešpekt ako kedysi. Je to pravda?
Žiaci sa určite zmenili. Je to dané dobou, ale v každom prípade si nemyslím, že by žiaci nemali voči učiteľom rešpekt. Myslím si, že je tam vždy priama úmera medzi osobnosťou učiteľa a jeho žiakmi. Je dôležité, ako sa učiteľ správa k deťom, aké metódy a formy práce používa, ako s nimi komunikuje. Deti vedia vycítiť, kto sa k nim ako správa.
Nedávno sme o tom robili jeden dotazník, kde sme v rámci projektu Erasmus+ kládli žiakom rôzne otázky a myslím si, že to vedeli veľmi objektívne vyhodnotiť. Žiaci veľmi pozitívne hodnotili mnohých pedagógov. Ja si, teda, myslím, že sa nedá paušálne povedať, že vzťah medzi učiteľom a žiakom je zlý. Je to o interakcii.
Čo považujete vo svojej práci za najťažšie?
Toto je poslanie na celý život. Kto sa rozhodne venovať pedagogickej práci, tak si je vedomý toho, že ide naplno. Nie je to 7 a pol alebo 8 a pol hodinový pracovný čas, pretože okrem toho, že učíte, na vyučovanie sa taktiež pravidelne pripravujete.
Dnes učíme moderne, inovatívne, čiže v podstate si je potrebné všetko pripraviť doma. Naozaj si myslím, že je to práca nielen na plný úväzok, ale aj na viac. Stále k tomu musíte dať pridanú hodnotu. Okrem toho, že deti vzdelávame, rovnako ich aj vychovávame.
Ak pán učiteľ alebo učiteľka majú svoju triedu, tak sa im venujú aj v popoludňajších hodinách, chodia s nimi na rôzne exkurzie. Takže je to naozaj ťažká a náročná práca, ale zároveň aj veľmi pekná.
Ponúka v súčasnosti základná škola pre žiakov naozaj také základy, na ktorých môžu stavať celý život?
Myslím, že áno. Myslím si, že všetci si naozaj pamätáme na svoje prvé roky v škole. Všetci si pamätáme na svoju prvú pani učiteľku, ako nás dokázala ovplyvniť, čo nám okrem vedomostí dokázala dať. Nie je to len o vedomostiach, ale aj o vzťahu učiteľa k žiakovi a naopak. Je to aj celkové ovplyvnenie osobnosti dieťaťa. Často potom ľudia hovoria, že ich ovplyvnila učiteľka, a preto sú dnes fyzikom, lekárom, vedcom… Myslím si, že je to neskutočne dôležité.
Vraveli ste, že práca pedagóga je poslaním a vyžaduje si veľa času. Zostáva vám popri práci aj nejaký voľný čas?
Zostáva. Snažím sa odtrhnúť si nejaký čas aj pre seba. (smiech) Veľmi rada cestujem, čiže ak mám nejaký čas, snažím sa vycestovať, spoznávať nové krajiny, štáty. Rada si aj zašportujem. V zime lyžujem, v lete plávam a čas na knihu sa tiež musí nájsť :)
Eva Pillarová bola 31. marca tohto roku ocenená Veľkou medailou sv. Gorazda. Veľké a Malé medaily sv. Gorazda a ďakovné listy udeľujú ministri školstva pri príležitosti Dňa učiteľov pedagógom, školským pracovníkom a pracovníkom v iných oblastiach spoločenského života. Ide o najvyšší stupeň ocenenia v rezorte školstva.
