Po odchode troch kráľoch privítame fašiangy
Fašiangy, začínajúce sa deň po Troch kráľoch (7.1.) a končiace sa Popolcovou alebo tzv. škaredou stredou, poznáme z územia stredoeurópskeho priestoru, a najmä z nášho, ešte aj v predkresťanskom kontexte. Uviedla etnologička Mgr. Katarína Nádaská, PhD
„Boli to rôzne obchôdzky slúžiace na privolanie jari rôznymi
magickými spôsobmi. Po dlhej zime bolo predsa len pozitívne, aby postupne
ustupovala,“ dodala.
Toto obdobie poznali aj východní Slovania, u ktorých sa slávili v podobe
„maslenice“. „Už názov hovorí, že to bolo obdobie bohaté na
kalorické jedlá, pretože pred pôstom sa bolo treba poriadne najesť,“
vysvetlila etnologička. Naši predkovia žili a stravovali sa veľmi striedmo,
ale počas fašiangov bolo dovolené sa dobre prejesť. „Tradičné jedlá
boli fánky, šišky, pampúchy, záviny a zabíjačkové špeciality,“
spresnila.
Iný nádych získali fašiangy po prijatí kresťanstva. „To, čo z nich ako
fragment zostalo, boli obchôdzky v maskách. Dnes to berieme ako zábavu, ale
v minulosti mali masky významný rituálny význam,“ objasnila Nádaská.
Tie fašiangové boli najmä zvieracie a vyzerali strašidelne. Čím bola maska
strašidelnejšia, tým mala väčšiu moc a ľudia verili, že démoni a zlí
duchovia sa vyplašia a nebudú ich obťažovať. „Ešte doteraz máme
regióny, kde sa tieto fašiangové sprievody konajú a ľudia sa v nich aj
dnes preobliekajú za rôzne masky. Kedysi nesmel chýbať Turoň, medveď, vlk,
dnes sa prezliekajú muži za ženy a naopak a v maskách sa vždy
zvýrazňujú atribúty výzoru, charakteru alebo zlozvykov opačného
pohlavia,“ spresnila etnologička. Slovo fašiang pochádza z nemeckého
slova vast-schane, ktoré vo voľnom preklade znamená posledný nápoj. „Toto
slovo symbolizovalo, že po ňom nastáva 40-dňový pôst pred Veľkou nocou,
ktorý sa v minulosti bral veľmi vážne,“ dodala. Práve preto mali byť
posledné fašiangové dni, „ostatky“, dňami bujarej zábavy.
Z veľkomoravského obdobia je z nášho územia známy názov
„mjasopust“.
Podľa dĺžky fašiangového obdobia sa hovorilo o dlhých a krátkych
fašiangoch. „Žartovne sa hovorilo, že keď je krátky fašiang, vydajú sa
aj škaredé dievčatá,“ s úsmevom konštatovala Nádaská a dodala, že
cez fašiangy, v januári a februári, sa konalo aj najviac svadieb.
„V našom slovenskom prostredí to bolo dané aj roľníckou kultúrou. Hoci
sa už gazdovia pripravovali na jarné práce, ešte nebolo veľa roboty, takže
okrem priadok a páračiek bol čas aj na svadby. Trvali dlhšie ako dnes a bola
to slávnosť nielen rodiny, ale celej dediny,“ upozornila.
Fašiangové obchôdzky sprievodu dedinou mali rituálny priebeh. „Ich
významom bolo dobrorečenie, dobrožičenie pre navštívený dom. Želalo sa,
aby sa darilo po zdravotnej aj hospodárskej stránke,“ spresnila. V prvej
polovici 20. storočia k maskám pribudol aj vojak so šabľou a práve na
túto šabľu napichovali gazdiné potravinové podarúnky pre masky. Každá
obec má svoje tradičné vinšovačky a masky na dvore domu nikdy nezabudli
domácich vyzvŕtať. V sprievode nechýbal ani ľudový zabávač, ktorý
zábave udával tempo.
Fašiangové obchôdzky, zábavy a veselice vrcholili poslednými tromi dňami,
„ostatkami“, a fašiangy sa končili v utorok polnocou pred Popolcovou
stredou. „Zábava vrcholila na spoločnej veselici v krčme, kde sa
z naturálií zozbieraných po celej dedine vystrojila hostina spojená
s bujarou tancovačkou a o polnoci sa pochovávala basa. Na tomto krásnom
obrade nechýbali účinkujúci prezlečení za kňaza, organistu, hrobára,
basa na márach a babky-plačky,“ zosumarizovala etnologička. „Basa naša,
basa milovaná. Po celý rok si nám vyhrávala do spevu do tanca a teraz
prišla tvoja čierna hodina,“ lamentovalo sa a nariekalo.
„Akt pochovania basy symbolizoval, že hudobné nástroje zmĺknu, zábava sa
končí, nastáva obdobie pôstu a ľudia sa majú ponoriť viac do seba,“
uzatvorila etnologička Katarína Nádaská.
Pošlite nám [link=http://www.kosice24.sk/user.php?id.622]email[/link] do redakcie s Vašimi príhodami z Fašiangových osláv.
zdroj: TASR