Slasti a strasti košických vysokoškolákov: Hľadajú všeličo možné, kde sa dá zarobiť!

Najčastejším zdrojom peňazí pre denných študentov na Slovensku je príspevok od rodičov, prípadne partnera. Vysokoškoláci, ktorí bývajú u rodičov, od nich priemerne dostávajú 50 eur mesačne, u tých, ktorí bývajú na internáte, v podnájme alebo vo vlastnom byte ide o 100 eur. Vyplýva to z medzinárodného prieskumu Eurostudent. To však neznamená, že študenti dávajú od akejkoľvek práce ruky preč.

Externisti makajú…

Najviac to samozrejme platí u vysokoškolákov, ktorý študujú externe. Podľa uvedeného prieskumu sa totiž externisti najčastejšie živia sami. Najrozšírenejším zdrojom financií pre nich bol zárobok z práce alebo brigády, pričom počas celého semestra z nich pracovalo 73,9 percenta, príležitostnú prácu malo 8,9 percenta a 17,2 percenta nepracovalo.

Janka študujúca na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach externou formou nám prezradila, že si nevie predstaviť, ako ináč zvládnuť takéto štúdium, pretože externí študenti musia za svoje vedomosti siahnuť poriadne hlboko do vrecka. „S tým nechcem obťažovať svojich rodičov, ktorí majú vlastné finančné starosti. Bez toho, aby som mala pomerne slušne ohodnotenú prácu, ktorou si zarobím na školné a živobytie by som asi neštudovala. No podľa mňa od externistov sa čaká, že budú zamestnaní. Veď preto vlastne existuje táto forma štúdia,“ uviedla.

Ona sama považuje denné štúdium za útek pred nezamestnanosťou. „V Košiciach nie je celkom jednoduché nájsť si dobrú prácu. Tým pádom mladý človek neváha využiť možnosť dostať sa ľahko na školu a tým sa zabezpečí na 5 rokov,“ dodala.

V Košiciach študuje externou formou aj Peter, ktorý pracuje ako IT špecialista, podľa ktorého ho stojí toto štúdium veľa času a peňazí, ale v konečnom dôsledku sa to vyplatí. „V mojom okruhu ľudí je prevažná väčšina pracovne vyťažených ľudí, takže prezentované čísla, môžu odzrkadľovať skutočnosť. No malo by byť v záujme všetkých študentov získavať pracovné skúsenosti, či už sú to denní alebo externí študenti. Je však pravdou, že nám externistom sú na to vytvorené lepšie podmienky." povedal.

Podľa jeho slov školy nemajú veľké možnosti orientovať sa na prax, preto ostáva len na študentovi, ako si sám utriedi čas a nájde prácu. „No samozrejme musíme brať do úvahy aj možnosti trhu práce, ktoré nie sú v Košiciach ružové. O niečo lepšie sú na tom niektoré odbory na Technickej univerzite. Popravde neviem si predstaviť, kde v Košiciach by sa uplatnila asi päťdesiatka študentov filozofie, aby ich práca bola užitočná pre ich štúdium,“ dodal Peter.

Ako sú na tom denní študenti?

Z radov denných študentov majú platenú prácu počas semestra štyria z desiatich študentov. Približne jedna pätina pracovala počas celého semestra a jedna pätina mala príležitostnú prácu. Grant alebo štipendium dostávala necelá pätina týchto študentov, študentskú pôžičku poberalo necelé percento z nich.

Za pravdu týmto cifrám dáva aj Gabriela študujúca v Banskej Bystrici, ktorá dochádza z Košíc. Podľa jej slov sa dá popri škole zamestnať iba obmedzene. Ide o slabo platené brigády, ktoré nemajú so študijným odborom nič spoločného, takže vám ani nič nedajú. „Takáto práca a nízka mzda nedokáže motivovať študenta denného štúdia, ktorý má za pár drobných riskovať, že nebude stíhať školu," priznala Gabriela.

Ako ďalej pripája ide zväčša o miesta predavačiek v butikoch alebo čašníčok v podnikoch, kde sa dá niečo privyrobiť, ale nie každému to vyhovuje. „No na druhej strane sú študenti nútení brať aj takéto práce, keďže rodičia všetko zaplatiť nedokážu. Najmä v poslednom období je cítiť u spolužiakov, že hľadajú všeličo možné, kde by sa dalo niečo zarobiť,“ zverila sa nám študentka.

Práca popri škola je však nevyhnutná pre Ivanu z Košíc študujúcu v Bratislave farmáciu. Jej rodičia by si nemohli dovoliť platiť všetky výdavky spojené so školou a pobytom v Bratislave, a preto využíva všetok svoj voľný čas na nejaké privyrobenie si popri škole. „No určite to ide na úkor prípravy do školy, takže bez svojich dobrých spolužiakov by som to asi nezvládla," uviedla.

Podľa jej slov sú na tom najhoršie práve tí študenti, ktorí sú na pomedzí bohatých a tých chudobnejších. Prví majú peniaze od rodičov a tí druhí dostávajú sociálne štipendiá. „Nám, ktorým rodičia nedokážu zaplatiť všetko a na druhej strane nespĺňame kritériá na štipko, sa žije o dosť ťažšie. Či chceme alebo nechceme musíme pracovať, myslím však, že v poslednom čase je čím ďalej tým ťažšie a nevyhnutnejšie pracovať popri škole,“ dodala študentka farmácie.

Košice 24/tasr

Foto: ilustračné