Súčasťou múzea v Košiciach je miniskanzen: V jednej veci drží prvenstvo!

Prvá spomenutá pamiatka pochádza z roku 1741. V 20. storočí už bola v zlom stave a obec sa ju rozhodla zbúrať. O jej záchranu sa zaslúžil vtedajší riaditeľ košického múzea, Jozef Polák.

Zaujímavosťou je, že z priestorových dôvodov ju neumiestnili správne podľa cirkvou požadovanej orientácie, a to východ – západ. „Kostolík je orientovaný juhovýchod-juhozápad, mesto vtedy nedovolilo rozšíriť tento priestor. Slúži už len ako exponát,“ povedal kurátor fondu výtvarného umenia VSM, Ivan Havlice.

Ako sa neskôr zistilo, obsahuje karcinogénne látky, ktoré stále z dreva prchajú. Môže za to ochranný karbolínový náter, ktorým ho v rámci konzervácie a protipožiarnych opatrení natreli v 50. a 60. rokoch minulého storočia. Vo vnútri možno dodnes cítiť dechtový zápach typický pre podobne ošetrené železničné podvaly. Agresívny náter poškodil aj historické výjavy na stenách.

„Kostolík sa sprístupňuje výlučne na požiadanie a ľudí upozorňujeme, že sa tam nemôžu dlho zdržiavať. Ikony, ktoré do neho patria, sa nachádzajú v stálej expozícii,“ uviedol kurátor. Múzeum by chcelo náter odstrániť a obnoviť nástenné maľby, dosiaľ sa však nenašla technológia, ako by sa to dalo urobiť. „Sledujeme vývoj, ako náhle sa zistí vhodný spôsob, tak sa do toho pustíme,“ doplnil I. Havlice.

Súčasťou miniskanzenu na Námestí Maratónu mieru je zvonica z 18. storočia z dedinky Ásványi – v súčasnosti ukrajinského Mineraľnoje, ktorá patrila do medzivojnového Československa. Jej podobu nosilo donedávna mnoho Slovákov pri sebe. Použila sa totiž ako obraz na desaťhalierovej min­ci.

Po rozobratí a prevoze z pôvodných miest tu obidva exponáty postavili v roku 1928. „Išlo vlastne o prvý, aj keď len miniskanzen na Slovensku,“ zakončil kurátor.

Môže vás zaujímať:

• Staromestské kultúrne leto v plnom prúde: Čaká nás tanec ulice, to však nie je všetko!
• Štátne divadlo s novinkami: Nová sezóna prinesie 10 premiér