Veľký vpád vojsk Varšavskej zmluvy: Takto spomínajú na august 1968 Košičania!

Tento rok si pripomenieme 47. výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy, ktoré 21. augusta 1968 obsadili aj naše mesto. Počas okupácie prišlo o život až 112 Slovákov, z ktorých bolo až sedem Košičanov. „Oslovili sme preto zopár ľudí a spýtali sme sa ich, ako to vidia oni. Od pätnásťročnej študentky až po ľudí, ktorí august zažili,“ uvádza portál jablko.sk. Všetky reakcie nájdete TU.

Ľudmila Kolesárová

Ľudia akoby na zločiny z roku 1968 zabudli, akoby odpustili. Veď tie tanky, ktoré nahnali ľuďom a deťom hrôzu, nás predsa nepozabíjali. Zabiť slobodu a budúcnosť nie je dosť strašné? Môj otec bol špičkou vo svojom odbore a po tom, čo sa verejne postavil proti vstupu vojsk a metódam KSČ, skončil na dvadsať rokov ako agronóm na družstve. Bol silný a skvelý, ale na smútok v jeho očiach nezabudnem. Až keď odišli ruské tanky, odišlo aj poníženie. Vasiľ Biľak a jeho ruská cháska pokazili státisíce životov. Smutné na Slovensku je, že nedokážeme žiadneho politika, ktorý zločiny na ľuďoch pácha, odsúdiť. Že človek ako Biľak dožil v kľude a luxuse. A nie je jediný, všakže? Absurdné je aj to, že teraz, keď sú hlavne tankov namierené na ľud Ukrajiny, práve niektorí z nás nevidia, že sa deje niečo ešte horšie. Krajina, ktorej vládne mafia, nesloboda a chudoba chce diktovať ľuďom inej krajiny ako majú žiť. A po prejave v Jalte vieme, že by chcela diktovať celému svetu. Nepáči sa mi to.

Andrej Palko

herec národneho divadla v Košiciach
O auguste 1968 viem pomerne veľa, ale naštudoval som si to sám. Myslím si, že ani Česi ani Slováci nemajú bezhraničný záujem o slobodu, či dodržiavanie prirodzeného práva, a preto to tak aj dopadlo. Ľudia sa zľakli, lebo išlo zrazu o život. Čo sa týka súčasného stavu na Ukrajine, tak tam až tak veľkú paralelu nevidím, pretože východná časť Ukrajiny je inakšia, ako tá západná a podľa môjho názoru, by bolo dobré, keby sa rozdelila na dva štáty. Nie je to síce ideálne riešenie, ale iné (okrem utopistického) mi nenapadá. Čo sa týka nejakého ponaučenia pre Čechov a Slovákov zo 68 roku, tak je to úplne zbytočné, pretože sme sa nijako nezmenili – slobodu a demokraciu si vážime ako zemiaky na váhe. Ja osobne by som však bojoval, keby nás niekto napadol či okupoval. A hoci nie som expert na zahraničnú politiku, Rusko a aj Rusov (ktorých som stretol) nemám rad. Sú strašne agresívni a ešte k tomu aj na to hrdí. Európska únia je síce tiež v pekných sračkách, ale to je predsa iný príbeh. A mrzí ma, keď počujem mladých vzdelaných ľudí ospevovať Putina. Aj keď si nemyslím, že on je ten jediný zlý, skôr si myslím, že on robí to co musí, aby ho rusky ľud nezožral. S Rusmi sa dá ozaj asi dohodnúť len so zbraňou v ruke. PEACE!

Karol Voleman

kníhkupec z Košíc
Narodil som sa štyri roky potom, takže osobnú skúsenosť nemám, ale pomenovanie Rusi bolo odvtedy vnímané ako nadávka. Staršia generácia sa po tejto skúsenosti obsadenia vojskami po období spoločenského uvoľnenia obávala, že to tak dopadne aj v osemdesiatom­deviatom. Ale to už komunistický blok krachoval. Myslím, že počas normalizácie pomerov v sedemdesiatych rokoch museli stratiť všetky ilúzie všelijaký reformisti a strane, a tým aj štátu zostali vo funkciách už len blbci a najmä pragmatici, iným slovom prospechári. Oni a ich deti, mnohé vyštudované v moskovských školách zahraničného obchodu a diplomacie, sú, bohužiaľ, dodnes slovenskou vládnucou „elitou“. Preto som rád, že sme aspoň v NATO a EÚ. Hádam to putinovcov dostatočne odradí od ďalšieho postupu smerom do Európy.

Foto: Josef Koudelka/Magnum Photos

Zdroj: www.jablko.sk