Vyhlásili boj s horúčavami: Na Terase je najviac rizikových 50 hektárov, už vedia, aké opatrenia prijať!
Stratégia na zmierňovanie dopadov horúčav v Mestskej časti (MČ) Západ patrí k výsledkom medzinárodného projektu, v rámci ktorého bolo na sídlisku Terasa určených niekoľko rizikových oblastí z hľadiska citlivosti na vlny horúčav. Projekt zahŕňa aj návrhy opatrení adaptácie časti mesta na zmeny klímy.
Karpatský rozvojový inštitút spolu s odborníkmi z mestskej časti, ale aj ďalšími expertmi mimo Košíc vypracovali a aplikovali na Slovensku unikátnu metodiku zisťovania zraniteľnosti mestskej časti na čoraz častejšie extrémne vysoké teploty.
Dlhé obdobie vĺn horúčav
Na projekte s názvom „ClimCross Development – Partnerstvo pre znižovanie dopadov zmeny klímy na rozvoj“ spolupracovala MČ Košice Západ s maďarským mestom Miškovec. Rozpočet projektu pre MČ Západ bol 68 000 eur, z toho išlo z eurofondov 85 percent financií, zo štátneho rozpočtu desať percent a z rozpočtu MČ päť percent.
„V posledných rokoch sme svedkami toho, že naozaj počas leta býva dlhé obdobie vĺn horúčav, viac ako mesiac, čo znižuje tepelný komfort a ohrozuje zraniteľné skupiny, hlavne starších alebo chorých ľudí. Realizáciou adaptačnej stratégie sa nielen predíde mnohým škodám na zdraví a majetku, ale zvýši sa aj životný komfort našich obyvateľov,“ povedal pre novinárov starosta MČ Košice Západ Rudolf Bauer. Na základe pripravenej stratégie bude podľa neho možné žiadať o prostriedky z eurofondov už aj na konkrétne opatrenia.
Rizikové faktory
V rámci projektu bolo na sídlisku Terasa určených zhruba 52 hektárov oblastí, ktoré sú najviac rizikové z hľadiska citlivosti na vlny horúčav. Ide o časti Luníkov 2, 4 a 6. Identifikované boli na základe faktorov, ako je výskyt rizikových skupín obyvateľov (vek nad 75 rokov a pod 4 roky), tepelná priepustnosť budov, počet ľudí žijúcich v podstrechových bytoch nezateplených budov, veľká plocha spevnených plôch, rozloha zelene, či prevetrávanie obytných štvrtí.
Osobitnou kategóriou sú tzv. rizikové budovy, teda zariadenia, kde je vysoká koncentrácia rizikových skupín ľudí, ako sú domovy sociálnych služieb, zdravotnícke zariadenia, či škôlky. Prieskum ukázal, že citlivosť takýchto 20 budov na horúčavy je vysoká a až na pár výnimiek nie sú dostatočne pripravené na dlhotrvajúce vlny horúčav.
Návrhy opatrení
Adaptačná stratégia zahŕňa návrhy opatrení, ako je výsadba zelene, vytvorenie ochladzovacích zeleno-modrých oáz, presmerovanie prúdenia vzduchu cez zelené koridory, tienenie, zvýšenie odrazivosti spevnených povrchov, zatepľovanie budov, revitalizácia alebo založenie nových lesoparkov, či rekonštrukcia fontán.
„Sme si vedomí, že sme len na začiatku systematického procesu komplexnej adaptácie sa miest na dopady zmeny klímy, ale každý takýto krok má veľký význam. Náš inštitút chce prispieť hlavne k výskumu a aplikácii procesov rozhodovania v týchto nových podmienkach rozvoja,“ uviedol riaditeľ Karpatského rozvojového inštitútu Andrej Šteiner.