Zmena počtu mestských častí v Košiciach? Zastupiteľstvo sa rozhodlo konať

Kompetencia rozhodnúť o počte košických mestských častí by mala prejsť zo zákona na mestské zastupiteľstvo (MsZ). Primátor mesta Richard Raši (Smer-SD) a poslanec parlamentu predloží v tejto veci do Národnej rady SR návrh zmeny zákona.

Ilustračný obrázok k článku Zmena počtu mestských častí v Košiciach? Zastupiteľstvo sa rozhodlo konať
Zdroj: TASR

Uznesením o tom rozhodli v pondelok (12. 12.) košickí mestskí poslanci. Podľa návrhu by oproti súčasnému stavu jednotlivé mestské časti už nemali možnosť zablokovať zlúčenie s inou mestskou časťou v miestnom referende. Ak by MsZ rozhodlo o zmene počtu mestských častí nadpolovičnou väčšinou, rada starostov by ho mohla do 60 dní odmietnuť. Toto veto by následne MsZ mohlo prelomiť trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Za pondelkové uznesenie hlasovalo 30 mestských poslancov, proti boli šiesti a dvaja sa zdržali.

Primátor Raši chcel pôvodne presadiť celomestské referendum o redukcii mestských častí spojené s tohtoročnými marcovými parlamentnými voľbami. Mestskí poslanci však tento návrh v januári nepodporili. V druhej alternatíve navrhoval Raši zmenu zákona s prenesením kompetencie rozhodovať o usporiadaní mestských častí na MsZ.

Aby mohlo byť podľa návrhu zmeny zákona prípadné rozhodnutie MsZ účinné už pre budúce komunálne voľby v roku 2018, muselo by sa prijať najmenej rok pred ich konaním. Podľa Rašiho sa dá legislatívny proces s týmto účelom stihnúť.

Košice majú 22 mestských častí, čo je o päť viac ako má hlavné mesto Bratislava. Súčasný model samosprávy považuje primátor za neudržateľný z hľadiska financií a ďalšieho rozvoja. Výdavky na prevádzku mestských častí predstavujú ročne 1,8 milióna eur len na volených funkcionárov a 5,8 milióna eur na prevádzku úradov. K dohode so starostami o zlúčení niektorých mestských častí v minulom volebnom období nedošlo.

Do úvahy prichádzajú viaceré modely s počtom mestských častí od nula po 15. Na miesto zaniknutých miestnych úradov by pritom pre občanov slúžili aj tzv. úradovne alebo kontaktné body. Finančná úspora by podľa analýz ročne predstavovala od 580.000 eur po 6,34 milióna eur.

Foto: ilustračné

Zdroj: TASR