Kolcun: Mojou najobľubenejšou pamiatkou je Dóm sv. Alžbety v nedeľu o 9 ráno...
Pozná každý kút Košíc, rozpovie povesti akoby sa stali včera, toto a niečo viac sme sa dozvedeli od Milana Kolcuna.
Potulka s Milanom Kolcunom tradične začala pred Vedeckou knižnicou. Dnešnú s trošku zvláštnym názvom „Podzemné potulky“ začal Milan Kolcun tradične s vtipom. Skupina sa pobrala k Južnej bráne bývalého Košického opevnenia. Tu účastníci potulky zostúpili do podzemia. Milan Kolcun nám predstavil niektoré krypty slávnych aj menej slávnych Košičanov. Patrí sem hrobka Františka II. Rákociho v Dóme sv. Alžbety, ďalej hrobka jeho otca Františka I. Rákociho pod kostolom Premonštrátov. Nahliadli sme do podzemia Štátneho Divadla, ukázal nám miesto náleziska Košického zlatého pokladu, spustili sa do hrobky pod Františkánskym kostolom a nakoniec si prezreli Rímsku pivnicu pod reštauráciou Dvanástich Apoštolov.
Takže Milan povedz nám niečo o sebe. Kto je to Milan Kolcun a prečo si sa práve začal angažovať vo sfére turizmu, resp. kultúry?
// Mám ten luxus, že sa môžem venovať veciam, ktoré ma bavia. Robím potulky po Košiciach pre Košičanov, lebo v meste je veľa krásneho (a stále pribúda) a my na to zabúdame, nestíhame si to všímať, máme tendenciu myslieť negatívne… Takže chcem ľudí pozitívne prekvapovať. Teraz som v tom ešte viac povzbudený, veď sme Európske hlavné mesto kultúry, čím sa potvrdilo, že patríme medzi elitné mestá. Okrem toho som spisovateľom, nedávno mi vyšiel (mini)román Najnovší hriech. Je to antikonzumný román z blízkej budúcnosti, ktorá sa (obávam sa) už začala. No je tam i príbeh lásky a všetko, čo sa do románu vojde. Ako fulltime som učiteľ na najväčšom Španielskom gymnáziu na Slovensku, kde mám kolegov zo Španielska, Mexika a Peru či Ekvádoru, takže stále hovoríme po španielsky. No a v neposlednom rade sa starám o svojich rodičov. //
Aké boli tvoje začiatky sprievodcu v Košiciach?
// Pre mňa to bolo privyrobenie si peňazí popri štúdiu na vysokej škole sprevádzaním turistov. Vtedy to bolo veľa peňazí 300 korún za hodinu prechádzky. Postupne som si k základným faktom o meste hľadal aj ďalšie, pridával k tomu srandu, pikošky, legendy… Mal som aj vlastnú krátku reláciu v košickom rádiu, kde bolo podmienkou zaujať poslucháča nejakým príbehom o Košiciach do takej miery, že ma 3 minúty nevypne.//
Kedy a prečo vznikli potulky po Košiciach?
Vznikli pred piatimi rokmi, keď niektorí ochkali, že tu nie sú turisti. Preto sme prišli s Lacom Koránom na nápad sprevádzať Košičanov. Dôvodom bolo aj to, že sa mi vtedy nechcelo do školy, a tak som vymýšľal, čo robiť, aby som sa nemusel ísť učiť. Na prvú potulku prišlo asi len dvadsať ľudí, no teraz sú to radovo aj stovky. Závisí to od témy, počasia, ročného obdobia…
Keby si mal vybrať jednu pamiatku v Košiciach ako svoju najobľúbenejšiu, ktorá by to bola?
Určite Dóm sv. Alžbety. Je to miesto, kde nájdete všetky štýly z minulosti, je všetkým. Kostolom, koncertnou sieňou, galériou i múzeom. Najkrajší je v nedeľu od 9:00 počas omší v latinčine. Stredoveká architektúra, jazyk stredovekej Európy, chór spievajúci renesančné piesne… A navyše to nie je žiadne divadlo pre turistov. Je to normálna svätá omša, ktorá má svoj prapôvodný duchovný supervýznam.
Touto odpoveďou sme sa rozlúčili s Milanom, ktorý ďalej pokračoval vo svojej potulke po Košiciach s asi päťdesiatkou nadšencov.