Marián Šabo: „Koniec sveta sa odkladá až na rok 2116!“
Momentálne frčí facebook, zumba či posilňovňa. 23-ročný študent z Obýc (okr. Zlaté Moravce), Marián Šabo, má však celkom nezvyčajnú záľubu – pozoruje hviezdnu oblohu a vo „vesmírnej problematike“ je viac ako doma. Prezradil nám ako je to naozaj s pr
Marián študuje na Elektrotechnickej fakulte Žilinskej univerzity odbor Telekomunikácie. Od raného detstva inklinoval k prírodným vedám. Zaujímal sa o zvieratá, Zem, dinosaury, no o vesmír a astronómiu len okrajovo. Intenzívne sa mu začal venovať až v 13-tich, keď podstúpil dosť náročnú operáciu. V nemocnici strávil vyše mesiaca. Následne sa musel zotavovať doma ešte takmer pol roka.// „Bolo to strašne nudné obdobie,“ spomína Marián. Už v nemocnici sa dostal ku knihám a časopisom o astronómii. //„Táto veda ma začal stále viac a viac fascinovať. Úplne som jej prepadol nasledujúci rok, keď som dostal na narodeniny malý astronomický ďalekohľad. Vďaka nemu som veci, o ktorých som dovtedy len čítal, mohol pozorovať aj na vlastné oči. Krátery na Mesiaci, Saturnove prstence, Jupiterove mesiace, asteroidy i galaxie.“ Všetky tieto vzdialené svety mohol zrazu vidieť každý večer zo svojho dvora „naživo“. Tak sa stal amatérskym astronómom, teda aby sme to upresnili aktívnym, no neplateným astronómom bez oficiálneho titulu.
Na základnej a strednej škole sa pravidelne zúčastňoval celoslovenskej vedomostnej súťaže Čo viete o hviezdach. //„Spočiatku ma prekvapilo, aké ľahké bolo okresné kolo, kde som vždy skončil na prvom mieste. No ako som postupoval cez krajské kolo, tam som bol vždy niekde v prvej trojke, náročnosť otázok a konkurencia sa zvyšovala. V celoslovenskom kole som skončil prinajlepšom piaty,“ //hovorí Marián skromne. Účasť na súťaži ho dostala na zrazy Mladých astronómov Slovenska, kde sa zoznámil s mnohými podobne zmýšľajúcimi „kolegami od fachu“. Zistil, že na Slovensku má amatérska astronómia dlhú tradíciu a širokú členskú základňu, aj keď v jeho okrese sa to veľmi neprejavuje.
Pri sledovaní oblohy používa Marián šošovkový teleskop o priemere objektívu iba 60 mm. Práve priemer je na teleskope to podstatné. No už aj s týmto malým „strojom“ je bez problémov možné pozorovať napríklad mesačné krátery, škvrny na Slnku, Saturnove prstence, oblačné pásy na povrchu Jupitera a jeho mesiace, fázy Venuše či polárnu čiapočku na Marse. „Niekedy sa stretávam so sklamaním ľudí, ktorí sa pozrú prvýkrát cez ďalekohľad a čakajú úchvatné farebné zábery aké vídame v televízii napr. z Hubllovho teleskopu. Také v malom astronomickom ďalekohľade nikdy neuvidíte. No keď presne viete, na čo sa pozeráte, fascinuje vás aj slabá hviezdička, ktorá je v skutočnosti najväčším asteroidom v slnečnej sústave, či sivá hmlistá škvrnka, ktorá je vlastne 100 miliónov svetelných rokov vzdialenou galaxiou.“ ** Čo si Marián myslí o predpovedanom konci sveta v roku 2012?** „Na tejto téme sa osobne veľmi bavím. Kalendár starovekej mayskej civilizácie sa konči v roku 2012. Dozvedeli sa o tom rôzni pochybní spisovatelia, astrológovia a hollywoodský režiséri, začalo sa o tom veľa rozprávať, nabaľovali sa na to ďalšie a ďalšie hlúposti, no a panika (u niektorých ľudí) bola na svete. Okrem toho, prečo by koniec mayského kalendára mal mať niečo spoločné s koncom sveta? Mayovia o tom nemajú ani zmienku. Je tu ešte jedna drobnosť. Už pred vyše desiatimi rokmi sa podarilo odhaliť chybu v obecne prijímanom prepočte mayského kalendára na kalendár gregoriánsky. V skutočnosti sa tak posúva mayské datovanie o 104 rokov a teda „koniec sveta“ sa odkladá až na rok 2116.“
**V najbližšom článku Marián prezradí skutočnosť o pristátí Apolla 11 na Mesiaci a čo všetko možno pozorovať voľným okom na oblohe. **
FOTO: 1–6.Zábery úplného zatmenia Mesiaca z 16.6. 2011 7. Kondenzačné čiary z lietadla pri prechode cez Mesiac 8. Projekčné pozorovanie čiastočného zatmenia Slnka z 1.8. 2008 9. Mesačný spln 10. Marián
Autor: Adriana Blahová Foto: Marián Šabo
