November 1989: Ako sme si „vyštrngali“ slobodu v Košiciach
Vo východoslovenskej metropole sme najprv mali bližšie k Občianskému fóru, keďže košickí disidenti mali bližšie k Prahe. Až neskôr vznikla Verejnosť proti násiliu (VPN).
Bol obyčajný novembrový piatok – 17. novembra 1989. Košičania tento jesenný deň prežívali ako akýkoľvek predtým.
Prišli z práce, tešili sa na nadchádzajúci víkend, niektorí už začali rozmýšľať nad Vianocami, ale nikto z nás netušil, že na druhej strane republiky – v Prahe – sa začal toľko očakávaný pád totalitného režimu…
Prvé informácie
Správy v štátnej televízii a rozhlase boli ako vždy sterilné a o veľkých protestoch v Prahe nebolo ani zmienky.
Niečo sme už však začuli zo zakázanej stanice Slobodná Európa, ale už v nedeľu 19. novembra sa o demonštrácii v Prahe a smrti študenta Martina Šmída, šírili chýry po celom meste.
Našťastie, smrť študenta sa nepotvrdila, ale revolučný proces sa už začal a nebolo možné ho zastaviť. Išiel ako vlna po celom našom spoločnom štáte – Československej socialistickej republike.
A spontánne sa ku revolúcii pridávala drvivá väčšina občanov. Kto tvrdí opak, tak klame.
Začala to perestrojka
V spoločnosti bol obrovský pretlak nespokojnosti a bolo len otázkou času, kedy tento „papiňák“ emócií, frustrácie a strachu praskne.
Naštartoval to demokratizačný proces Perestrojka vo vtedajšom Sovietskom zväze a systém sa začal postupne rúcať vo všetkých socialistických krajinách. Už začiatkom novembra padol Berlínsky múr…a potom to už íšlo rad radom.
Ani štátny aparát už nedokázal tajiť informácie a tak sa prvé správy o protestoch v Prahe objavili už v nedeľu večer 19. novembra. Boli však veľmi cenzúrované, ale ľady sa pohli.
Tak ako v iných mestách i v Košiciach sa prvými zvestovateľmi a šíriteľmi informácií stali umelci, výtvarníci a herci. Pridávali sa najprv študenti, ale postupne prichádzali i zamestnanci zo všetkých podnikoch.
Bolo tomu i preto, že košickí disidenti mali blízko najmä k Prahe. I preto v Košiciach vzniklo najprv Občianské fórum (OF), ktoré sa neskúr pretransformovalo na Verejnosť proti násiliu.
Podporovali sme požiadavky
Od 21. novembra sa začali v Košiciach konať prvé protesty a demonštrácie, vznikol koordinačný výbor OF. Ľudia sa spontánne pridávali a na Hlavnej ulici pred Vedeckou knižnicou bolo deň čo deň viac a viac ľudí. Najviac ľudí prišlo na generálny štrajk 29. novembra. Ale mítingy nekončili. Konali sa ešte i v decembri. Ľudia štrngali kľúčmi a tešili sa zmene.
Z balkóna sa nám prihovárali vtedajší novembroví lídri: Marcel Strýko, Slavomír Stračar, Peter Neuwirth, Peter Rašev…a mnohí ďalší.
Požiadavky, ktoré odzneli, sme všetci podporovali. Slobodné voľby, koniec vlády jednej strany, sloboda slova, sloboda tlače, zrušenie cenzúry, odluka štátu od cirkvi.
Hrdo sme nosili na kabátoch trikolóru a v práci sme väčšinu času debatovali s kolegami o tom, čo sa deje. Bol to obrovský pocit spolupatričnosti, podporovali sme sa navzájom, tešili sa, že nenávidený socializmus aj Komunistická strana padnú.
Že sa otvoria hranice, že si budeme môcť povedať čo chceme, že budeme môcť podnikať…
Sloboda je zodpovednosť
Boli sme plní očakávania a naivných predstáv, že bude len dobre. Lenže neuvedomili sme si jedno.
Sloboda znamená najmä zodpovednosť. Zodpovednosť za svoje skutky, slová a rozhodnutia. A i keď je to ťažké, je to najmä krásne…za slobodu by sme mali byť vždy vďační.
V neslobode sme už žili, takže ďakujeme, neprosíme…