Správca cintorína otvorene: Na hlavnom michalovskom cintoríne je už len posledných 28 voľných miest!

Tretie tohtoročné Špacirky po varošu – významné osobnosti a zaujímavosti sa konali na mestskom cintoríne v piatok 30. októbra. Tématický podvečer bol umocnený atmosférou rozsvieteného cintorína a dušičkovým obdobím. V čase keď si spomíname na svojich blízkych, ktorí už bohužiaľ nie sú medzi nami, sme si spolu s organizátormi podujatia pripomenuli významných ľudí, ktorí sú úzko spätí s históriou nášho mesta.

Na netradičnom mieste

Sprievodcom potulkách po varošu bol známy regionálny historik Martin Molnár, ktorý sa v úvode poďakoval riaditeľke MsKS a svojmu riaditeľovi múzea za podporu podujatia.Poukázal aj na zastúpenie samosprávy mesta a prítomného poslanca. Bol vďačný za každého návštevníka, ktorý prišiel napriek chladu a tmavej noci, hoci bolo ešte len 17. hodín. Pred prácou R. Kleina a jeho zamestnancov cintorína zložil poklonu. Za posledné dva týždne tu urobili zamestnanci cintorína kopu práce. „Nielen my, ale aj občania pri svojich hrobov,“ dodal R. Klein.

Posledné miesta

“K dnešnému dňu evidujeme 8500 hrobovým miest,” dodal správca cintorín R. Klein. Sú to len miesta s pomníkmi. Predpokladajú, že ich je tu oveľa viac, pretože 30–50 rokov dozadu tu boli nejaké kopčeky, nie pomníky ako dnes. “Nedovolím si povedať, koľko je tu pozostalých. Možno 30 až 40 tisíc, pretože v každom hrobe sú miminálne dvaja, traja.”

Cintorín sa pomaly zapĺňa. Počas dušičiek nám správca prezradil, že v novej časti starého (súčasného) cintorínu je tu už len posledných 28 voľných miest.

O cintoríne sme informovali aj nedávno v článku Cintorín na Bielej hore stále zíva prázdnotou: Radnica však má jedno vysvetlenie…

Cintorín sa delí na staršiu a novšiu časť. Najstaršie hroby sú v ľavej časti bližšie smútočnému domu. Tie boli prekopané už niekoľkokrát a veľa hrobo, pomníkov tam už nie je. “Ak nám niekto povie po 30 rokoch, že môžeme miesto zrušiť, tak ho zrušíme.” Podľa správcu cintorínu je najnovší spôsob pochovávania do zeme a konečná úprava trávnik a pomník. Takého hroby sú v pravej časti.

Začiatky dnešného cintorína

„Na tomto cintoríne sa začalo pochovávať začiatkom 20. storočia,“ povedal Martin Molnár. Úplne prvý cintorín stál pri rímskokatolíckom kostole ako je dnes rotunda. V 18. storočí sa presťahoval do parku pri 8. ZŠ. „Keď sadáte na lavičky, pamätajte, že sadáte na hroby,“ podotkol historik. Hrob sa potom naplnil, tak mesto kúpilo súčasný pozemok, kde postavilo cintorín. Po mnohých rokoch si ho môžete mapu cintorína vyhľadať aj na internete, Je verejne prístupná všetkým občanom na stránke www.cintoriny.sk. Stačí, ak na vyhľadávači zadáte „Mesto“ a ďalej sa vám ponúknu naše mestské cintoríny na mapách ktorých môžete získať informácie, o ktoré máte záujem. Zaujímavou informáciou sú aj GPS súradnice, na základe ktorých môžete nájsť hrobové miesto cez GPS navigátor priamo na mieste.

Vysoká účasť

Špacírky boli na cintoríne po prvýkrát. Ako vznikla vôbec táto myšlieka? „S manželkou nám bolo niekedy ľuto, že na niektorých hroboch nie sú sviečky,“ vysvetlil. Preto sa rozhodol predstaviť ľuďom viac michalovský cintorín spolu s jeho osobnosťami, pomníkmi i padlými vojakmi. Návštevníci si doniesli so sebou sviečku. Pri tichej sprevádzke, ktorú sprevádzali poučné zastávky, mohli položiť sviecu na hrob. Zastavili sa nielen pri významných osobnostiach, ale aj významných pomníkoch, o ktorých netušili. Hľadať ich v tme nebolo vôbec jednoduché. Historikovi pomáhala baterku a v ich umiestnení mal jasno. Hodinová špacirka nechala za sebou nielen rozsvietené hroby, ktoré boli predtým prázdne, ale aj veľkú kopu spokojných účastníkov.