Vyše 30 rokov pôsobí v jednej škole: Rozhovor s michalovskou učiteľkou Danielou Rudášovou
Daniela Rudášová je dlhoročná učiteľka na Základnej škole T. J. Moussona v Michalovciach. Nedávno získala aj mestské ocenenie. Vyspovedali sme ju v rozhovore.
Chceli ste sa vždy stať učiteľkou?
Samozrejme. Túžila som sa stať učiteľkou už od útleho detstva. Ako žiačka na základnej školy som zobrala svojich spolužiakov von na dvor a tam sme sa hrávali na učiteľov. Bola som tou, ktorá dirigovala, usmerňovala, ktorá to všetko usmerňovala.
Mali ste aj v rodine nejakého učiteľa?
Práve tu je ten paradox, že nikto v rodine nebol učiteľom. Nemala som žiaden vzor pred začiatkom štúdia, nikoho blízkeho zo známych alebo širšieho okolia. Čosi tak vo mne skrslo a som veľmi rada, že sa táto moja méta splnila. Na tom istom mieste ťahám vyše 30 rokov.
Znamená to, že na škole, kde ste začínali, pôsobíte doteraz?
Áno, tam, kde som začala, som doteraz a predpokladám, že tam aj skončím (smiech). Takto to zatiaľ vyzerá. Znamená to, že mi je tam dobre. Deti sú múdre, pohotové, šikovné a v učiteľskom kolektíve sa cítim dobre. Takže nemám dôvody, aby som svoje pôsobisko menila.
Môžete porovnať aj zmenu školákov počas svojich tridsiatich rokov praxe?
Tak ako sa mení doba, tak sa menia aj deti. Zvlášť mladí sú trošku viac uvoľnenejší v disciplíne, ale pri správnom usmernení je všetko v poriadku. Dokážu sa dostať do toho správneho diania. Pedagóg riadi, usmerňuje, vedie deti správnym smerom. Myslím si, že je to nádherne poslanie nás učiteľov, takto mladým ukazovať správnu cestu ďalšieho vývoja.
V školstve ste už dlho. Vnímate zmenu vyučovacích metód?
Ideme s dobou, aj my školy, aj základné školstvo a verím, že aj iné typy škôl. Neviem si predstaviť vyučovanie bez moderných technológií, a aby sme nemali širšie poznatky nad rámec učebníc.
Ak by ste sa obzreli späť, vybrali by ste si znovu povolanie učiteľky?
Jednoznačne, znova a znova. Nič by som na tom nemenila. Mám rada deti. Ako výhodu vnímam aj to, že práca s mladými ľuďmi, núti človeka rozmýšľať rozumom mladých. Aj keď už máme svoje roky, ale tie deti nás prinútia sa dívať očami niekoľko rokov dozadu. Nemôžete inak konať, ako si to vyžaduje súčasná doba a názory doby, pretože tak by ste zrejme u mladých neuspeli.
Nosili ste si počas tých rokov prácu aj domov?
Áno, prvé roky. Robievala som si doma prípravy. Bolo potrebné vymýšľať vždy niečo nové pre žiakov. Človek je už rokmi a získanou praxou pohotovejší a skúsenejší.
Čo vám práca dala?
Dala mi to, že vidím rozhľadenosť mladých ľudí. Niektorých ľudí obdivujem, koľko toho dokážu, koľko vedia vstrebať poznatkov, ale musia chcieť. Je potrebné myslieť aj na to, že nie vždy pri sebe budeme mať internet alebo notebook. Spoliehame sa na technický objekt, ale treba niečo nosiť aj v hlávkach.
Čo pre vás znamená udelená ďakovná listina, ktorú ste si nedávno prevzali z rúk michalovského primátora?
Je to veľké ocenenie, zadosťučinenie práci učiteľa a je to dobrá vzpruha do ďalších rokov práce, ktoré nás ešte čakajú. Každá chvíľa pochvaly vás nakopne.
Na záver nám povedzte, aké rady by ste odovzdali budúcim pedagógom?
Je smutné, že veľa ich nemáme. Radím, aby sa nebáli učiteľstva, ak majú vrúcny vzťah k deťom, nech to skúsia. Možno ich budú prvé mesiace odrádzať, ale keď človek do toho vhupne oboma nohami a zistí, aká je krása v detských kolektívoch a čím všetkým vás dokážu napĺňať, tak už od toho neodskočíte.
Nezabudnite si pozrieť aj priloženú fotogalériu.
Sledujte nás aj na našom Facebooku, Instagrame a Twitteri a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah z Michaloviec a okolia.