Študentka Katka a jej nevšedná skúsenosť: Učila odsúdené právo v levočskej väznici
Študentka práva Kamenická z Levoče absolvovala počas svojho štúdia naozaj zaujímavú prax. Momentálne študuje na Trnavskej univerzite a popri štúdiu musia študenti získať bohaté skúsenosti aj v reálnych podmienkach. Katarína tak vyučovala právo aj v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Levoči.
Do vyučovacieho procesu práva v Trnave je zaradený aj predmet Právna klinika pre komunity, kde je možnosť výučby buď na školách, alebo vo väzniciach. Prebieha to pod záštitou občianskeho združenia Právna klinika trnavskej univerzity. Tento projekt trvá už niekoľko rokov a vystriedali sa v ňom desiatky študentov. Prostredníctvom neho mohla Katarína vyučovať právo vo väznici pre mužov v Hrnčiarovciach a pre ženy v Levoči.
Právo a odsúdení
„Cez leto som vyučovala vo väznici pre ženy v Levoči dobrovoľne, ako členka združenia. Ide o osvetovo-vzdelávací program – Právo na každý deň. Vyučovací proces trvá jednu hodinu a vyučujú to dvaja študenti. Pre lepšiu spoluprácu a istotu som vyučovala ženy vo väznici sama a dokonca aj pár krát u mužov,” povedala nám Katarína Kamenická.
Hlavným zmyslom projektu je pomôcť väzňom, pre ktorých je to aj únik z každodennej reality. Majú tak kontakt s niekým iným mimo väznice. Do tohto kurzu sa vo väznici hlási tak 150–200 uchádzačov, no vyberú vždy len 30-tich, ktorí to dostanú za odmenu. Pre študentku Kamenickú to bol zaujímavý kontakt so špecifickou skupinou ľudí, kde si precvičila pedagogické schopnosti a ako sama hovorí „dotkla som sa niečoho praktického, lebo právnické školy majú veľmi veľa teórie a málo praxe.”
Katarína odučila vo väznici v Hrnčiarovciach šesť mesiacov, spolu trinásť hodín a tri mesiace v Levoči, spolu 8 hodín. „Hodiny su koncipované interaktívne. Úvod je vyčlenený opakovaniu a odsúdení memorujú poznatky, ktoré ich oslovili, alebo tie, ktoré si zapamätali. Všetko je na báze dobrovoľnosti,” dopĺňa Kamenická.
Výučba hrou
Potom sa pristupuje k novej téme dňa, napr. ľudské práva. Celé to je o vzájomnej komunikácii. Používa sa aj hravá forma, kedy majú odsúdení možnosť nakresliť na papier ostrov a vypísať, aké práva a zákazy by tam zaviedli. Pri každej téme sa používa iná špeciálna hra. Na konci je priestor pre otázky, no ako upresňuje Katarína, „platí pravidlo, že sa nesmú pýtať na svoje konkrétne trestné veci a prípady a ani na žiadne právne rady z oblasti trestu."
Jednu skupinu tvorilo približne 15 až 20 odsúdených. Ich zapájanie do vyučovacieho procesu bolo na dobrej úrovni. „Boli veľmi aktívni, samozrejme našli sa traja-štyria, čo si to odsedeli, ale aj tých som sa snažila aspoň jednou vetou zapojiť do procesu. Na konci dostali certifikát a keď sme končili, dokonca nám vyrobili darček a povedali, že im to bude chýbať. Niektorí si robili dokonca poznámky, komunikovali a vôbec nešlo o hlúpych ľudí. Jednu tému si dokonca navrhli oni sami,” doplnila Katarína.
Učila aj mafiána
Po ukončení praxe vo väzniciach bola Katarína Kamenická veľmi milo prekvapená a mala z toho všetkého dobrý pocit. Získala väčšiu sebaistotu a zistila, že aj odsúdení sú vlastne normálni ľudia. Najväčšie obavy pociťovala z toho, ako ju príjmu a ako doplnila „najväčšie obavy som ozaj mala z ich reakcii na mňa, ako z toho, že idem ku kriminálnikom a u odsúdených žien to bolo ešte znásobené.”
V pamäti jej ostalo aj niekoľko “žiakov”. Na hodinách mala jedného veľmi slušného, vzdelaného, vždy upraveného muža, ktorý vždy aktívne reagoval, písal si poznámky a až neskôr zistila, že si odpykáva trest za týranie ženy. Ďalším z tých zaujímavých bol aj známy chlap z podsvetia, ktorý hovoril príbehy zo svojej brandže.
„Určite by som sa tam vrátila vyučovať aj v budúcnosti. Mňa to veľmi napĺňalo. Vo väznici zistíš, že je to svet vo svete,” uzavrela Katarína.