So smerovaním Slovenska je spokojná len pätina občanov
Presvedčenie občanov o správnosti smerovania Slovenska sa za posledný rok výrazne oslabilo.
Len 21 percent občanov Slovenska sa dnes nazdáva, že krajina sa uberá správnym smerom, naopak, 74 percent občanov považuje aktuálny vývoj za nesprávny. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý sa uskutočnil na prelome novembra a decembra.
„Dnes je atmosféra o čosi kritickejšia ako v posledných mesiacoch vlády Vladimíra Mečiara či počas oboch vlád Mikuláša Dzurindu,“ informoval inštitút.
Prepad optimizmu
V porovnaní s novembrom 2010 predstavujú výsledky výrazné zhoršenie, vtedy bolo s vývojom spokojných 40 percent občanov, kritikov bolo 47 percent. Kritický názor na súčasné smerovanie spoločnosti prevažuje nielen medzi prívržencami opozície, ale aj medzi fanúšikmi vládnych strán, ktorí ešte pred rokom prevažne verili v správnosť zvoleného kurzu. Najväčší prepad Historicky najvyššia spokojnosť
Historicky najvyššiu spokojnosť podľa prieskumov IVO prejavili respondenti v novembri roka 2008. Spokojných s vývojom Slovenska vtedy bolo 61 percent ľudí, nespokojných bolo vtedy 31 percent verejnosti.
Nižšiu spokojnosť so smerovaním krajiny namerali výskumníci len v roku 1998, spokojná bola vtedy rovná pätina oslovených (20 percent), 69 percent respondentov sa sťažovalo na nesprávny vývoj. optimizmu nastal medzi priaznivcami SDKÚ-DS, SaS a Mosta-Híd.
Príčin prevažujúcej nespokojnosti verejnosti so smerovaním SR je podľa inštitútu viacero. Prívrženci dosluhujúcej vládnej koalície sú sklamaní z nenaplnených očakávaní a zo skrátenia funkčného obdobia vlády, ktorá nestihla realizovať mnohé zo svojich sľubov.
Prívrženci opozičných strán naopak zásadne odmietajú politiku vlády Ivety Radičovej a svoju podporu smerovania Slovenska podľa IVO zrejme viažu na zmenu politického kurzu po predčasných voľbách. „Jedna príčina kritického hodnotenia smerovania Slovenska je však spoločná pre občanov bez rozdielu na ich stranícke preferencie: sú ňou nepriaznivé následky, niektoré už pociťované, iné ešte len predpokladané, ekonomickej krízy, ktorej hĺbka a šírka presahujú rozmery našej republiky,“ dodávajú výskumníci.
Výskum inštitút uskutočnil od 29. novembra do 6. decembra na reprezentatívnej vzorke 1 048 dospelých obyvateľov Slovenska.
webnoviny