Unikátny banský skanzen v Gelnici sa rozrastá, pribudla taviaca pec, FOTO
Súčasťou rozrastajúceho sa banského skanzenu v gelnickej oblasti Turzov je aj taviaca pec, ide o rekonštrukciu tohto zariadenia po 300 rokoch.
Pri dedičnej štôlni Jozef k historickému banskému stroju na drvenie rudy – pochwerku, pribudli okrem pece aj drviace stoly.
„Otvorili sme prvých 50 metrov štôlne Jozef, potom nejakých 350 metrov. Dali sme tam nejaké exponáty, a potom sme si povedali, že pri štôlni bol vždy pochwerk, ktorý tú rudu drvil a pec, ktorá ju roztavila,“ uviedol primátor Gelnice Dušan Tomaško s tým, že v areáli tiež plánujú vybudovať klopačku či historický banícky dom, súčasťou skanzenu by mala byť aj malá lokomotíva.
Financie z Terra Incognita
Taviaca pec je murovaná na plošnom základe. Tavná komora je zhora naplňovaná rozdrvenou prachovou frakciou z pochwerku. Výkonnosť pece je ovládaná ducharom, ktorý poháňa vodné koleso.
Na jej výstavbu mesto získalo dotáciu 11.000 eur z Košického samosprávneho kraja (KSK) v rámci programu Terra Incognita, niekoľko tisíc eur investovalo aj zo svojho rozpočtu.
Cieľom bolo na základe nákresov z roku 1738 vybudovať zmenšenú repliku taviacej pece na meď, pochádzajúcej zo smolníckej oblasti z 20. rokov 18. storočia. „Ide o unikátny typ pece, ktorá je príznačná práve pre oblasť Smolníka a Hnileckej doliny. Nikdy sa žiaden originál pece nezachoval a doteraz nikto nevytvoril jej repliku v žiadnej podobe,“ uvádza Terra Incognita na svojej webovej stránke.
Gelnický jarmok
Pec a pochwerk majú prezentovať prvotné úkony pri získavaní suroviny na výrobu medi. Ako uviedol primátor, ich autorom je architekt Igor Cziel. „Naštudoval si, ako to vyzerá a postavil to,“ povedal s tým, že taviacu pec chcú oficiálne predstaviť počas Gelnického jarmoku, ktorý je zatiaľ naplánovaný na polovicu augusta.
Mesto má pripravené aj projekty na prepojenie banského náučného chodníka s klopačkou v Žakarovciach.
„Urobili by sme taký okruh,“ spresnil primátor. V tomto roku tiež pripravujú archeologický výskum na hradnom kopci. Podľa Tomaška veľa ľudí nevie o niekdajšej existencii gelnického hradu.
„Je tam takmer zbúraná vežička. Keby sa postavila tak ako niekedy, videli by sme z nej celú Hnileckú dolinu,“ povedal. V budúcnosti by tiež chceli sprístupniť štôlňu Jozef v dĺžke 700 metrov.