Východniar Ján vyrába zo železného šrotu modely lokomotív aj chrobákov, splní sa mu sen?

Jeho vášeň sa od roku 1982 pretavila do originálnych modelov lokomotív, ktoré vyrába z kovových súčiastok rôznych už nepotrebných predmetov.

Jeho výtvory môže verejnosť vidieť aj na výstavách. Ako pre TASR povedal, vďaka svojej záľube precestoval veľa miest a spoznal mnoho ľudí.

Ochkali a pískali

Parné lokomotívy mu boli blízke, odkedy ako dieťa býval v Prahe na ulici Pod výtopnou, čiže pod výhrevňou. „Tam sa zbrojili, dávali uhlie, vodu. A v noci, keď stáli vedľa seba a pripravovali sa na jazdu, tak tam ochkali, pískali, kňučali – krásna parná symfónia, neodmysliteľná vôňa spáleného uhlia,“ povedal bývalý policajt s tým, že láska k parným lokomotívam ho drží aj v dôchodkovom veku.

Jeho modely lokomotív sú vyrobené zo železného šrotu – odpadu, z rôznych kovových súčiastok alebo z demontovaných kovových súčiastok rôznych vecí, ktorým už v domácnosti skončila životnosť.

Aj dnes si nájde na plote tašku s rôznymi predmetmi so železnými súčiastkami. Využitie našiel napríklad aj z častí mixéra, vodovodného kohútika, dámskej kabelky, dáždnika, písacieho stroja a mnoho ďalších.

„Bolo mi to ľúto vyhodiť, stále som to odkladal, že sa to ešte opraví a že sa to ešte zíde. Ale keď z toho bola poriadna kopa, človek si vraví, čo ďalej s tým. Začal som to rozoberať – matičky, skrutky, podložky. Zrazu som zistil, že v každom predmete je nejaká kovová súčiastka, ktorá je iného tvaru,“ povedal.

Následne vytvoril kovový obrázok. Jeho rodine sa páčil, čo ho inšpirovalo, aby pokračoval. Postupne vytvoril takúto zbierku motýľov a chrobákov, ktorá pozostáva asi z 1000 takýchto obrázkov. Modelov lokomotív vytvoril okolo 300.

Je to piplačka

„Ľudia si lámu hlavu nad tým, čo z čoho pochádza. Ja hovorím, treba sa popozerať poriadne, pretože už ani ja sám skoro neviem. Ale niekto víťazoslávne skríkne ‚Aha, tu je pracka zo žiackej tašky!‘, ‚To je z písacieho stroja, to je z osobného vozidla!‘,“ povedal Novák. Pripomenul, že nikdy nevie, aký bude finálny výrobok.

„Každú súčiastku treba vybrať, pozrieť sa. Potom sa nehodí, dám ju späť na kopu a zase sa prehrabujem v kope šrotu a hľadám, ktorá by tam presne zapasovala,“ opísal s tým, že niektoré súčiastky je potrebné aj očistiť od hrdze či oleja. Priznáva, že k takejto záľube patrí aj trpezlivosť.

Vďaka svojím výtvorom sa ocitol v Turecku, či na výstavách v Prahe, v Bratislave, vo Zvolene a ďalších aj mimo Slovenska.

„V roku 2017 boli lokomotívy na svetovej výstave Expo v Kazachstane. Teraz som dostal dotazník, respektíve prihlášku na reprezentáciu Slovenska na svetovej výstave Expo Dubaj 2020,“ povedal.

Novák je tiež držiteľom slovenského rekordu za počet poskladaných modelov chrobákov a motýľov z kovových súčiastok. Dostal niekoľko ďakovných listov a úspešne má za sebou aj niekoľko súťaží.

Povedal, že vymyslel tento „železný koníček vo forme lokomotív“, čo je slovenský unikát. Ako uzavrel, jeho snom je mať stálu expozíciu na košickej železničnej stanici.