Vianoce kedysi a dnes
Rozsvietené námestia, obchody preplnené ľuďmi ženúcimi sa za tovarom v akciových ponukách, po snehu ani stopy. Pôvodný význam obdobia, ktoré nastáva, sa zas kdesi vytratil. Áno, Vianoce sú opäť tu.
A s nimi mnoho starostí, čo darovať, čo uvariť, čo upiecť. Obdobie adventu malo vždy svoje zvyky. Dnes ich už dodržuje málokto. Asi najpopulárnejším predvianočným zvykom, ktorý sme si uchovali ešte od našich predkov, je sviatok sv. Mikuláša. Na ostatné zvyky sa akosi zabudlo. Ani samotný Štedrý večer u mnohých z nás nie je podobný tomu z minulosti. Aké boli teda zvyky a tradície počas Vianoc?
V súčasnosti prvá rozsvietená sviečka na adventnom veci signalizuje: „ Ak si nezačal predvianočné nákupy, je najvyšší čas.“ V minulosti však obdobie adventu nebolo len obdobím príprav na Vianoce. Pre posledné štyri týždne pred Vianocami sú typické dni stríg, či sviatok sv. Mikuláša. Týždne, keď je vonku viac tmy ako svetla, sú plné zlých síl, ktoré môžu škodiť ľuďom, zvieratám alebo celému majetku. Preto boli nevyhnutné magické obrady a úkony, ktorými sa snažili ľudia ubrániť útokom démonov, bosoriek a iných zlých síl. A práve dňom, počas ktorých vykonávali tieto magické obrady sa hovorilo Stridžie dni. Za takéto dni sa považovali 30. november ( sv. Ondrej), 4. december. ( sv. Barbora), 6. december ( sv. Mikuláš), 13. december ( sv. Lucia). Počas tohto obdobia boli zakázané zábavy, svadby, nesmelo sa tancovať.
Veľký význam mal aj pôst, ako duchovná príprava na vianočné sviatky. Čaj so suchým chlebom, v lepších rodinách namastený maslom. To boli typické pôstne raňajky. Na obed sa podávala väčšinou polievka z fazule, šošovice alebo hrachu. Kukuričná kaša, zemiaky, kyslá kapusta, ovocie, šípky, či trnky boli dôležitou súčasťou jedál nielen počas pôstu, ale aj počas celého roka.
Ešte pred samotným Štedrým dňom sa musela celá domácnosť dôkladne vyčistiť a poupratovať. Týždeň pred Vianocami sa muselo požičané vrátiť a všetku prácu rozdeliť tak, aby na sviatky bolo všetko na svojom poriadku. Ak sa všetky úkony nedodržia, tak podľa povery mohli privodiť smrť dobytku ale aj obyvateľom domu. Napríklad, ak na Vianoce ostal visieť v dome kožuch, bude hynúť dobytok. Dôkladné vyčistenie celého príbytku malo priniesť zdravie celej rodine a zomrieť mohol ten, kto nemal opraté počas sviatkov všetko oblečenie.
Na Štedrý deň sa vstávalo skoro. A tým sa myslí poriadne skoro. Ženy už od skorých ranných hodín miesili cesto, piekli a varili, pretože podľa povery mali koláče z pece vyberať už za úsvitu. V tento deň sa nejedlo mäso a nič, čo malo patriť na štedrovečerný stôl. Zvieratá dostali kúsok cesnaku, ktorý im mal pridať silu a ostražitosť. So zvieratami, ako aj s varením a inými prípravami na štedrú večeru, súviselo mnoho ďalších symbolických úkonov.
Aj počas, hoci aj skromnej večere sa dodržiavali mnohé zvyky. Tie sa v najväčšej miere zachovali do súčasnosti. Napríklad jedenie cesnaku, krájanie jablka, skrývanie peňazí a šupiny z kapra pod tanierom. Počas večere sa dala privodiť nedodržaním zvyku smrť. Nesmelo sa preto v priebehu večere vstávať od stola, nikto nesmel sedieť oproti dverám, nesmelo sa kýchať, ani nahlas hovoriť. Nepárny počet osȏb pri štedrovečernom stole mohol taktiež privolať smrť do domu.
Vianoce sa však slávili už v predkresťanských dobách, kedy pohania verili, že sa slnko znovu zrodí každý rok v noci z 24. na 25. decembra. Toto obdobie nazývali Svätá noc a oslavovali ho spevavými sprievodmi – kalendami. Boli to bohaté hostiny s množstvom jedla, predovšetkým mäsa. Cirkev, ktorá sa snažila potlačiť tieto pohanské oslavy, zaviedla počas týchto dní prísny pôst a na toto obdobie ustanovila deň narodenia Ježiša Krista. Práve toto dodalo posledným týždňom roka veľkú dôležitosť a vďaka tomu postupne začali vznikať mnohé obrady a rituály. Tie svoj vrchol dosiahli v 19. storočí ( kedy ku zaužívaným zvykom pribudol stromček, ktorý však tiež prešiel mnohými podobami, až kým dospel do tej, ktorú poznáme dnes) a potom začali upadať. Na mnohé zvyky sa zabudlo a z Vianoc, ktoré boli kedysi sviatkom rodiny, pokoja a vďaky, sa stali komerčné sviatky a tie už len skreslene pripomínajú to, na čo sa tešili a čo dodržiavali ľudia v minulosti.
V každej domácnosti sa sviatky slávia inak. Hoci mnohí doteraz dodržiavajú rôzne zvyky zaužívané po stáročia, v súčasnosti si ľudia vytvárajú nové zvyky. Napríklad každoročné sledovanie tých istých televíznych programov, ktorých vysielanie v inom ročnom období nemá tú správnu atmosféru. Každé Vianoce počúvame z rádií rovnaké vianočné pesničky, ktoré v nás vyvolávajú nostalgickú náladu. Veľké upratovanie nie je pred Vianocami ničím novým, avšak zatiaľ čo teraz je to hlavne zo zvyku, pretože na Vianoce sa patrí mať upratané, v minulosti to malo veľký význam v obradovej mágii. Počas vianočného dňa sa aj dnes snažíme byť na seba milší, ústretovejší, vyhýbame sa hádkam, kriku a plaču. Dnes je to kvôli zachovaniu pokoja, v minulosti to bolo spojené s poverou, že ak v dome počuť krik na Vianoce, bude ho počuť aj počas celého nasledujúceho roka. Vianoce sa postupne prispôsobili dobe a hoci je obal iný, Vianoce sú po stáročia stále Vianocami.