Nedeľa 21. júl 2019 Daniel  23 °C
Monika Vengrínová Práca

Žena, ktorá práci s deťmi zasvätila celý život: Rozhovor s pediatričkou, ktorú zaradili medzi top lekárov SR

Táto pediatrička je dôkazom toho, že ani na lekárov z malých miest a obcí našej krajiny sa nezabúda. V tohtoročnej ankete o top lekárov Slovenska si vyslúžila prvé miesto ako všeobecná lekárka pre deti a dorast. My sme ju boli vyspovedať priamo v jej ordinácii.

Ilustračný obrázok k článku Žena, ktorá práci s deťmi zasvätila celý život: Rozhovor s pediatričkou, ktorú zaradili medzi top lekárov SR
Foto: Monika Vengrínová / Zdroj: Dnes24.sk

Zhon, veľa detí, ani chvíľka na oddych, žiadny strach, milé slovo a i napriek chorobe úsmev na tvári. Takto nejako to vyzeralo v čakárni i v samotnej ordinácii pediatričky Marty Ježíkovej v obci Vrbov ešte aj v piatok v popoludňajších hodinách. A takto to tam pravdepodobne vyzerá už takmer štyridsať rokov.

Stali ste sa top lekárkou vo vašej špecializácii pre tento rok. Čomu tento svoj úspech pripisujete?

Ani neviem. Už asi celoživotnej práci, v ktorej sa venujem deťom. Jednoducho, mám svoju prácu rada.

Čiže to je, podľa vás, základ úspechu? Mať rada svoju prácu?

Určite. Okrem toho, mám rada deti. Zasvätila som a obetovala som im všetko čo som mohla. Bývam priamo nad ordináciou, som im k dispozícií prakticky 24 hodín denne.

Čo pre vás toto ocenenie teda znamená?

Na jednej strane som bola prekvapená, na druhej som možno v kútiku duše dúfala, že aj ja, ako pediatrička môžem byť za svoju prácu ocenená. Pretože to nie je ľahká práca. Denno-denne ste v strese, sledujete to dieťa, snažíte sa, a nie vždy sa dočkáte pomoci z druhej strany. Ale trošku sa to zlepšuje. Už nemám také sociálne prípady, že by som sa obávala, že sa nejakému dieťaťu niečo stane a pod. Som rada, keď vidím, ako deti rastú, ako sa majú dobre. Keď končia vysoké školy a prichádzajú si k nám po záznam, tak ani nechcú odísť. To je pre mňa zadosťučinenie.

Vy tie deti prakticky vidíte rásť…

Áno, od malička. Vlastne už aj ich rodičia ku mne chodili. Teraz liečim ich deti.

Prečo ste si vybrali práve pediatriu? Čím vás tento odbor zaujal?

U mňa rozhodla predovšetkým láska k deťom. Moja najstaršia sestra pracovala ako učiteľka v materskej škole, kam ma už ako dieťa brávala zo sebou. Chodila som jej pomáhať a tak ma práca s deťmi zaujala. Keď som sa rozhodovala kam na školu, váhala som sa medzi dvomi možnosťami. Buď pedagogická alebo medicína. Zvíťazila medicína.

Je na dedine dosť detských pacientov?

Do môjho obvodu patrí sedem dedín, spolu asi 1200 detí.

1200 je pekné číso. Aj ich poznáte osobne?

(smiech). Všetky po mene.

Aké je to pracovať s deťmi?

Je to radosť. Deti sú úprimné, milé, nie sú prefíkané.. A už sú na mňa tak zvyknuté, že prídu, sadnú si, a ako vtáčiky samy otvárajú pusu a dvíhajú tričká.

A čo tie najmenšie detičky. S bábätkami je asi dosť náročná práca…

Ja mám dobré mamičky. Dokonca aj rómske matky. Keď im poviem termín, tak vždy prídu.

Aký je váš názor na očkovanie malých detí? Dnes ide o dosť kontroverznú tému…

Ja si myslím, že minimálne to základné, je potrebné. My tu s tým problém nemáme. Niektoré mamičky sa očkovania boja, najhoršia je prvá dávka, ale potom je to už v pohode. Viem, že kolegyne v mestách s tým problémy majú. Mamičky si kadečo prečítajú na internete…

Áno, je taká doba. Len čo nás niekde zabolí, zapichá, už utekáme na internet pozrieť, čo to môže byť…

Stáva sa to aj tu. Mnohí sa síce nepriznajú, že boli na internete, ale niektorí sa priamo na to opýtajú. Ja im vždy vysvetlím, že nie všetko, čo je na internete, je aj pravda. Netreba sa tým riadiť .

Sú mamičky v dnešnej dobe úzkostlivejšie? Utekajú s každým soplíkom k lekárovi?

Tie mladšie áno, ale zrelšie matky to už berú tak-nejako normálne. Keď však porovnám chorobnosť kedysi a dnes, tak je tam obrovský rozdiel.

Čiže chorobnosť stúpla?

Neskutočne. Voľakedy sme urobili niekoľko odberov za mesiac, dnes denne v priemere šesť.

Čím to, podľa vás, je?

Voľakedy nebola taká škála antibiotík. Teraz ich je naopak príliš veľa a niektoré matky tlačia na to, aby som im ich dieťaťu predpísala. Nie sú ochotné počkať dva-tri dni kým klesne teplota. Vidím to najmä na pohotovosti, dokonca sa hnevajú, keď ich nechcem predpísať.

Zmeny nastali v chorobnosti. Zmenili sa aj samotné choroby?

Choroby ako také nie. Ale dnes je viac alergií a respiračných chorôb. A tiež vrodených chýb. Ale to je možno preto, lebo sa zlepšila diagnostika. Voľakedy sme mali len röntgen, teraz sú úplne iné vyšetrovacie prístroje. Zlepšili sa aj vyšetrovacie metódy..

Čo dnes teda deti najviac trápi?

Nádcha a kašeľ. A potom uši a močové cesty.

Deti sa väčšinou nakazia v škôlke. Odporúčate zostať s deťmi dlhšie doma na materskej, prípadne rodičovskej?

Myslím si, že do tých troch rokov. To stačí. Keď začne dieťa chodiť do škôlky a je opakovane choré, a keď má matka možnosť dať ho z kolektívu preč, tak by to mala urobiť. Pretože potom, ako začne chodiť do školy, to bude horšie. Všetko však závisí vždy od typu dieťaťa, či je náchylné na choroby alebo nie.

Chodia k vám do ambulancie viac mamičky alebo aj oteckovia?

Tak približne v 75% sú to mamičky.

Ako sa vám s rodičmi komunikuje, spolupracuje?

Dobre. Ide väčšinou o dievčatá, ktoré poznám od malička, tykám im. Teraz k nám chodia so svojim deťmi. A keď je viac času, tak sa aj porozprávame. Alebo sa stretneme na ulici.

Vo svojej ambulancii máte aj dorast, čiže do 28 rokov. Chodia aj dievčatá, ktoré prídu so sebou i svojim dieťaťom?

Chodia, ale ide o Rómky. Vysokoškoláčky, ktorú ku mne chodia, nie sú tehotné. A po vysokej škole im dávam kartu, aby si našli lekára pre dospelých.

Prezraďte ešte, aký by podľa vás, mal dobrý pediater byť?

V prvom rade by mal mať dobrý vzťah k deťom. Potom je to zodpovednosť a svedomitosť.

Ako vnímate zdravotníctvo na Slovensku ako také?

Myslím, že sú v ňom veľké zmätky. Nikoho nezaujíma, čo robíme. Alebo napríklad vyberanie poplatkov. Ja s nimi nesúhlasím a vyberám ich po svojom…

To je ako?

Ja tie rodiny poznám a keď vidím že im peniažky budú chýbať, tak poplatok od nich nezoberiem.

A na záver, ako zvyknete od náročnej práce relaxovať?

Ja nerelaxujem. Ordinujem, okolo tretej-štvrtej obedujeme, potom musím navariť na ďalší deň. Večer ešte zbehnem do ordinácie, podorábam, čo som nestihla, popíšem, čo ostalo, medzitým niekto príde večer na ošetrenie. Okrem toho sa už desať rokov starám o manželovu sestru, ktorá je plienkovaná, pripútaná na lôžko. Ak chceme niekam ísť, tak buď ja alebo manžel. Rada by som chodila niekam von, ale jeden z nás vždy musí ostať doma.

Zdroj: Dnes24.sk