Zuzana Tkáčiková: 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu
Ako sa na "štrngot kľúčov" pozeráme dnes?
17. november je dátum rezonujúci v československej histórii kvôli dvom udalostiam. Prvej z roku 1939, kedy v Prahe vyšli do ulíc vysokoškolskí študenti, aby protestovali proti nacistickej okupácii a dôstojne sa rozlúčili so študentom medicíny Jánom Opletalom, ktorý podľahol zraneniam, ktoré mu spôsobili na októbrovej protinacistickej demonštrácii. Výsledok ich pochodu bol tragický. Nacisti deviatich vodcov demonštrácie popravili, okolo 1 200 študentov deportovali do koncentračných táborov a zavreli vysoké školy. Ako spomienka na tento tragický deň bol v roku 1941 vo Veľkej Británii vyhlásený Medzinárodný deň študentstva, ktorý si pripomíname dodnes. Druhá udalosť sa spája so 17. novembrom 1989, kedy sa v Československu začala Nežná, Zamatová revolúcia. Rovnako ako päťdesiat rokov predtým, aj tu zohrali významnú úlohu vysokoškolskí študenti, keď najprv 16. novembra manifestovali slovenskí študenti v Bratislave za demokraciu, slobodu a prepustenie politických väzňov a o deň nato pražskí študenti, proti ktorým tvrdo zasiahla polícia. Vysoké školy vyhlásili štrajk. Ku študentom sa pridali odporcovia vtedajšieho režimu, časť hercov a umelcov. Vytvorila sa opozičná strana, na Slovensku to bola Verejnosť proti násiliu (VPN), ktorá žiadala odstránenie vedúcej komunistickej strany v spoločnosti, zmeny vo vláde a vypísanie slobodných volieb. Na námestiach slovenských a českých miest štrngali kľúčmi státisíce ľudí, ktorých bez ohľadu na rozdielne názory zjednotil odpor voči komunistickému systému. Protest bol úspešný a nežná revolúcia, revolúcia bez krviprelievania, sa skončila pádom železnej opony, teda otvorením hraníc so západom. V roku 2001 bol na Slovensku vyhlásený 17. november za štátny sviatok: Deň boja za slobodu a demokraciu.
„Pamätám si na to, ako sa všade začali objavovať plagáty, ktoré dovtedy nikde neboli, ako sa objavovali revolučné mottá a známe tváre v televízii. 17. novembra sme sa k demonštrujúcim študentom pridali aj my, tak, že sme po hodine zabarikádovali všetky chodby, aby profesori nemohli prejsť a spolupatrične sme štrngotali kľúčmi,“ hovorí Zuzana (38), ktorá bola v čase nežnej revolúcie druháčka na strednej priemyselnej škole. „Po otvorení hraníc sme išli s rodičmi do Rakúska a všetko mi pripadalo ako vo sne, akoby som sa ocitla v inom, sci-fi svete,“ pokračuje pani Zuzana, „ohromená som bola z potravín a oblečenia, o ktorých sa u nás dovtedy ani nechyrovalo. Keď som videla plechovku CocaColy, tak mi takmer spadla sánka, lebo nič také sa u nás nedalo kúpiť.“
A ako vnímajú 17. november a nežnú revolúciu dnešní študenti? Vedia vôbec, v akých podmienkach vtedy Slováci žili a prečo demonštrovali? Dokázali by sa aj oni vzbúriť režimu, ak by im nevyhovoval?
„Viem, že 17. november je Deň boja za slobodu a demokraciu, ľudia chodili štrngať kľúčmi a k demonštrácii sa zapojili aj herci. Ale skôr to vnímam ako deň voľna, nič bližšie neviem povedať,“ tvrdí študentka Eva. Študent Matúš (19): „Išlo o zrútenie vtedajšieho režimu, pretože to bolo neznesiteľné, ľudí ten režim obmedzoval. Nemali potraviny a niektorých bolo len určité množstvo, tovar pašovali zo západného bloku. Viem, že počas pochodu študentov cez Prahu ich policajti aj fyzicky napádali, nemali to ľahké, ale nakoniec sa im to podarilo. Či by sme sa my študenti aj teraz vzbúrili, ak by sme boli nespokojní, to neviem. A najmä netuším, či by to malo nejaký efekt.“ „Dnešná mládež by sa vzbúrila, iba ak by šlo o rebéliu, nie demonštračne s cieľom zabezpečiť si lepšiu budúcnosť tak, ako to bolo v 89-tom. V súčasnosti si mladí ľudia už nevážia veci tak ako my kedysi, pretože majú všetko od výmyslu sveta,“ myslí si pani Zuzana, „ako príklad môžem uviesť vianočné sviatky, v súčasnosti nie je núdza o jedlo či pitie. Mandarínky a iné tropické ovocie berú deti na štedrovečernom stole ako samozrejmosť, no za čias komunizmu išlo výlučne o podpultový tovar. Pamätám sa, keď som prvýkrát videla čerstvý ananás, od Vianoc až do Silvestra som ho pozorovala a čakala, čo za čudo sa z neho vykľuje a ani fakt, že keď ho otec na silvestrovskej večeri rozkrojil a bol prezretý natoľko, že sa nedal jesť, nemenil nič na skutočnosti, že som bola z jedného kusa ovocia úplne uchvátená.“
Nielen pre študentov, ale pre všetkých tých, ktorí by sa chceli dozvedieť viac o bývalom režime, novembrových udalostiach roku 1989 a rozšíriť si obzory novými poznatkami je pripravený festival Refresh+89 – Festival otvorených dialógov, ktorí od 15. do 19. novembra prináša do Košíc viac než 35 podujatí s výrazným umeleckým a občiansko-spoločenským rozmerom
Udalosti spred dvadsiatich dvoch rokov výrazne ovplyvnili našu budúcnosť. Vďaka odvahe mladých ľudí, ktorí sa nebáli vystúpiť z radov a spraviť niečo preto, aby sa mali lepšie, môžeme aj my dnes žiť plnohodnotný život s vedomím, že nás nikto nebude prenasledovať pre našu vieru, či zakazovať nám obliekať si určitý druh oblečenia len preto, že ho oní považujú za neakceptovateľný.