Epidémia pred 190 rokmi: Izolácia od sveta, 40-dňová karanténa, okolie horelo

Tragické udalosti epidémie cholery sužovali Michalovce a okolie pred 190 rokmi. Ako informoval michalovský historik Martin Milnár, vyústili do východoslovenského roľníckeho povstania, známeho aj ako cholerové povstanie.

Na panstve rodiny Sztáray

Cholera bola dovtedy pre Európu neznámou chorobou. V roku 1830 sa epidémia rozšírila z Indie do Ruska a odtiaľ do Halíče. Napriek uzavretiu hraníc sa v júni rozšírila aj do severovýchodných oblastí Uhorska.

„Na panstve rodiny Sztáray z Michaloviec boli pochované prvé obete cholery koncom júna 1831 v Nižnej Rybnici a Úbreži. V Michalovciach zaznamenali prvých mŕtvych na choleru 4. júla 1831 a v Sobranciach o deň neskôr,“ uviedol Molnár.

K zhoršeniu celkovej situácie prispeli aj dôsledky proticholerových opatrení. Izolácia obcí a ich obyvateľov od okolitého sveta veľmi ťažko doliehala najmä na poddaných. Nesmeli chodiť na trhy, za prácou, ani zozbierať úrodu z polí. Situácia sa dostala až na úroveň hladovania.

Budkovce horeli

Osoby podozrivé z cholery sa museli podrobiť štyridsaťdňovej karanténe. Úrady nariadili mŕtvych pochovávať v noci, bez zvonenia, bez kňaza či príbuzných. Vznikali nové osobitné cholerové cintoríny. Hlad, choroba a necitlivé nariadenia úradov boli rozbuškou na sude s pušným prachom. Povstanie akoby viselo vo vzduchu…

Ako spomenul Martin Molnár, Michaloviec sa udalosti roľníckeho povstania priamo nedotkli. Ale okolie vyslovene horelo (napríklad Budkovce). V lete 1831 epidémii cholery v Michalovciach podľahlo 131 rímskokatolíkov a 42 gréckokatolíkov (chýbajú údaje za židovskú komunitu a protestantov). Po niekoľkých mesiacoch našťastie cholera ustúpila.

Foto poskytol kronikár/historik Martin Molnár