V detstve Dávidovi (27) učaroval jeden moment: Teraz zbiera ceny a robí takéto parádne FOTO z Košíc!

Fotografuje už 8 rokov. V roku 2014 sa zapojil do fotosúťaže AMFO, kde hneď vyhral prvé miesto. Odvtedy žne úspechy jeden za druhým. Výhra v prvej fotosúťaži mu zabezpečila postup na celoštátne kolo, kde sa mu dostalo čestného uznania poroty.

Neskôr ho oslovili z Fotoklubu NOVA, čo sa mu vyplatilo. Zúčastnil sa niekoľkých súťaží na Akadémii kreatívneho fotenia, kde opäť dosiahol prvé miesto. V roku 2015 skúsil šťastie opäť v AMFO, kde získal čestné uznanie poroty.

Zúčastnil sa niekoľkých spoločných výstav fotoklubu z rôznych medzinárodných i domácich plénerov. Bol súčasťou výstavy troch umelcov, ktorá bola koncipovaná so zdanlivo nesúvisiacimi témami každého autora. Tento rok konečne nabral odvahu a rozhodol sa fotografiu aj študovať na vysokej škole.

Ako sa k fotografovaniu dostal, s akými vtipnými situáciami sa pri svojej práci stretáva a aké sú jeho plány do budúcna sa dozviete v rozhovore.

Fotografovaniu sa venuješ 8 rokov. Čo bolo takou pohnútkou, ktorá ťa k tomu priviedla?

Úplne prvý kontakt bol ešte keď som bol malý. Na dvore doma sme mali veľkú kopu snehu a v nej tunel. Pri našom dome zrazu zastavilo auto a z neho vystúpil pán s fotoaparátom, že by si nás rád odfotil. Akosi ma to očarilo. Naplno som sa fotke začal venovať až na strednej škole.

Tento rok si nabral odvahu prihlásiť sana vysokú školu fotografie. Kvôli čomu si váhal?

Po skončení strednej školy som pracoval, aby som si zarobil na lepší fotoaparát a akosi som nepremýšľal nad vysokou školou, sústredil som sa na fotenie. V súčasnosti cítim potrebu naučiť sa viac, spoznať nových ľudí s podobnou vášňou a zmeniť prostredie. Preto som si povedal, že to skúsim na vysokej škole. Podarilo sa a prijali ma. Teším sa ako naberiem kopec nových skúseností a spoznám ľudí s podobnou vášňou.

Na svojom konte máš naozaj niekoľko vynikajúcich úspechov. Na ktorý si hrdý najviac?

Bude to asi výstava “V Skratke”. Bola to výstava troch umelcov (vrátane mňa). Popri mojich fotografiách vystavoval aj fotograf Matúš Lašan a maliar Jonsy Gáll. Tiež ma veľmi potešilo získanie čestného uznania poroty v celoštátnom kole súťaže AMFO 2014.

Aký bol postoj tvojich rodičov, keď si sa začal venovať fotografovaniu?

Zo začiatku tomu veľmi naklonení neboli. Mysleli si, že je to len taký chvíľkový úlet. Postupom času si ale všimli, že ma to naozaj veľmi baví a teraz sú mojou podporou a tešia sa zo všetkých mojich úspechov.

Fotografi sa často pri fotení stretávajú s rôznymi vtipnými situáciami. Spomínaš si na nejakú podobnú u teba?

Na dovolenke pri mori som fotografoval na pláži. Hrali sa tam deti a jedno malé dievčatko veľmi vtipným spôsobom stavalo hrad z piesku. Urobil som si jednu fotku a pokračoval ďalej ako keby sa nič nedialo. O pár sekúnd na to za mnou pribehlo asi 5 statných chlapov a začali na mňa vykrikovať, že čo to robím a či sa nehanbím fotiť deti na pláži. Vysvetlil som im prečo som to urobil a ukázal som im fotku. Skončilo to tak, že mi objednali pivo a chceli aby som ju odfotil ešte raz. Samozrejme, že som neodmietol :) Nie vždy je všetko tak, ako to vyzerá a toto bola taká asi naj príhoda, ktorá sa mi stala. Nebolo mi všetko jedno, keď za mnou prišli.

V tvojej zbierke sa nachádza veľa fotiek Košíc. V čom ti najviac učarovali?

Košice sú krásne mesto plné zaujímavých momentov, ktoré čakajú kým ich niekto zveční. Ale je to tak, že ak by som pochádzal z iného mesta, asi by som fotil tam :). Je to mesto, v ktorom som sa narodil, a preto k nemu mám osobitný vzťah.

Čo ťa najviac baví na práci fotografa?

Rôznorodosť a možnosť kreatívne sa “vyblázniť” na niektorých projektoch.

Máš nejakú obľúbenú oblasť, ktorú fotíš najviac?

Najradšej fotím dianie v meste. Svetlo, tieň, záhadu, absurditu. Rád si zájdem aj do prírody alebo si zaexperimentujem.

Doba sa mení a s ňou aj trendy. Aké sú súčasné trendy vo fotografovaní?

Myslím si, že v súčasnej dobe je to hlavne inscenovaná fotografia, na ktorú sa najviac upriamuje pozornosť. Bressonovský rozhodujúci okamih už nie je tak podstatný. To je mi trochu ľúto, no zároveň si uvedomujem, že je to akýsi progress a ten sa zastaviť nedá.

Často sme zahlcovaní fotografiami, ktoré sú si podobné. V čom sú tie tvoje iné?

Hovorí sa, že všetko už bolo odfotografované. Nemôžem s týmto tvrdením súhlasiť, pretože si myslím, že vždy sa dá téma spracovať inak, originálne. Moje fotografie, tak isto ako fotografie mnohých iných, sa líšia najmä spôsobom, akým sa ja pozerám na svet. Každý z nás ho vidí inak a inak vnímame aj všetko, čo na nás vplýva.

Fotografovanie si vyžaduje veľa času. Venuješ svoj voľný čas len fotografovaniu alebo ho venuješ aj iným koníčkom?

Fotografovanie je pre mňa spôsob ako sa uvoľniť, ako nabrať novú energiu a ako zabudnúť na všedné problémy, s ktorými sa všetci stretávame. Rád cestujem a spoznávam nové miesta a ľudí. To je tiež taký môj koníček. Som rád že sa spolu s fotografovaním dopĺňajú.

Čo je cieľom tvojho fotografovania? Čo by si chcel v budúcnosti dosiahnuť?

Chcel by som cestovať po svete a fotografovať :)

Môže vás zaujímať:

Košice sú plné štvornohých chlpáčov: V ktorých mestských častiach je najviac brechotu?

Košické výrazy, ktoré majú zmysel aj v angličtine: Top pojmy, na ktoré určite odteraz nezabudnete :)