35. výročie leteckej tragédie na Zlatých pieskoch

Pred 35 rokmi - 28. júla 1976 sa bratislavské prírodné kúpalisko Zlaté piesky stalo dejiskom jedného z najväčších leteckých nešťastí v dejinách bývalého Československa a samostatnej Slovenskej republiky. Rovno doprostred jazera sa zrútilo lietadlo IL

Peter Handzuš

Trup lietadla sa rozlomil a nad hladinou zostala zadná časť aj s kormidlom. Záchranárom trvalo dlhšie, kým sa dostali k havarovanému stroju. K jazeru nebol dobrý prístup, obklopovalo ho kukuričné pole. Na pomoc prišli aj ľudia z okolia a návštevníci prírodného kúpaliska. Žiaľ neskoro.

Podľa dostupných prameňov si tragédia vyžiadala životy 70 pasažierov a šiestich členov posádky. Jeden z cestujúcich – muž z okresu Litoměřice umrel na následky ťažkých zranení po prevoze do nemocnice. Informácie o počte ľudí, ktorí nehodu prežili, sa rôznia. Niektoré zdroje hovoria o piatich cestujúcich, iné o troch. Všetci zachránení sedeli v zadnej časti lietadla. Na informácie o nešťastí uvalili vtedy oficiálne miesta embargo. Prístup na obľúbené bratislavské kúpalisko bol zakázaný ešte aj v roku 1979. Do vody uniklo asi 6.500 kilogramov leteckého benzínu.

Lietadlo pilotoval kapitán Svatoslav Rosa z Ostravy. Starší typ Iľjušina sa dva dni pred haváriou vrátil z líbyjského Tripolisu, kde už mal vážne technické problémy. Odmietnuť letieť pre nespôsobilosť stroja bolo v tých časoch v Československu nepredstaviteľné.

Výsledky vyšetrovania potvrdili slová očitých svedkov tragickej udalosti – lietadlo sa tesne pred pádom na vodnú hladinu nachádzalo príliš vysoko a malo priveľkú rýchlosť. Piloti sa tieto nedostatky rozhodli kompenzovať nedovolenými a riskantnými postupmi pri klesaní, pričom tretí motor lietadla mal znefunkčniť požiar krátko po štarte z Prahy, štvrtý motor vypli samotní piloti údajne omylom. Lietadlo, ktorému fungovali iba motory na ľavom krídle, sa dostalo do polohy, z ktorej sa už nedalo ovládať. Začalo prudko klesať, vo výške zhruba 40 metrov preletelo ponad riadiacu vežu bratislavského letiska a v ostrom pravom náklone si to nasmerovalo rovno k jazeru, kde sa zrútilo. Márna bola snaha posádky o reštartovanie, už bolo neskoro. Keďže lietadlo malo dva motory nefunkčné, nemalo potrebný ťah, rýchlosť a hlavne nedokázalo nabrať výšku na ďalší štart.

Po nešťastí sa objavili informácie, že kapitán lietadla žiadal o núdzové pristátie v Brne na území Moravy. Tam ho odmietli údajne kvôli prítomnosti vietnamskej delegácie. Ďalším argumentom bola rekonštrukcia pristávacej dráhy. Pilotovi ponúklo možnosť núdzového pristátia letisko vo Viedni. S tým vraj nesúhlasili oficiálne miesta v Prahe. Dôvodom bolo, že nie je žiaduce, aby lietadlo zo socialistického Československa muselo pristáť v kapitalistickom Rakúsku.

Po 35 rokoch ťažko jednoznačne povedať, kde je pravda a kde lož. Skúsení piloti potvrdili, že lietadlo typu Iľjušin Il-18 (OK-NAB) bol v tom čase síce výbehový ale mimoriadne spoľahlivý typ lietadla, ktorému neprekážalo ani nie príliš jemné zaobchádzanie. Lietadlo mohlo byť aj preťažené, znieslo mimoriadne veľké klesanie a dokázalo letieť, stúpať a pristáť aj s dvoma fungujúcimi motormi. Jediným rizikom tohto typu stroja bolo ovládanie motorov, ktoré si žiadalo osobitný prístup.

Od roku 1978 sa tragická udalosť podobných rozmerov nad Bratislavou už neudiala.

Text+foto: TASR

Tento článok nie je možné komentovať.