Abovské hajtvaňoše nasýtia, chutia na slano aj na sladko
K tradičným jedlám Abova v okolí Košíc patria hajtvaňoše, čo sú hrubšie lokše z nekysnutého cesta. Človeka rýchlo zasýtia.
Ich výhodou v minulosti bola aj jednoduchá príprava z dostupných surovín a univerzálne použitie – na slano i na sladko.
Na dedinách sa preto v minulosti robievali prakticky celý rok, ľudia si ich brávali aj ako jedlo k práci na polia, v súčasnosti sa už však z domácností takmer vytratili.
Názov je z maďarčiny
„Hajtvaňoše sa môžu podávať samostatne k čaju či kakau – môžu sa posypať práškovým cukrom, natrieť lekvárom alebo dať ako príloha k hocičomu, k mäsu alebo prívarku, výborné sú k podbitej fazuli – keď sa uvarí fazuľa a zahustí sa mliekom alebo smotanou s múkou,“ priblížila 73-ročná Mária Kinlovičová z Ruskova. Tá si doma hajtvaňoše stále občas upečie.
Názov jedla, ktorý pochádza zrejme z maďarčiny, však nie je bežný v celom Above. Ani pani Kinlovičová ho v mladosti, keď vyrastala v neďalekých Košických Oľšanoch, nepoznala. „My sme to volali hrubé lokše a keď som sa vydala do Ruskova, nevedela som, čo sú hajtvaňoše. Robili sme ich takisto, len sme to tak nevolali,“ uviedla členka ruskovskej ženskej speváckej skupiny Olšava.
Recept
K príprave treba na kilo hladkej múky dve lyžičky sódy bikarbóny, hŕstku soli, jedno vajce, za hrsť kryštálového cukru, kyslé mlieko a za lyžicu bravčovej masti. Zo surovín okrem bravčovej masti sa hnetie cesto.
„Mlieka sa pridá, koľko to zoberie, aby bolo cesto vláčne. Cesto rozvaľkáme a natrieme roztopenou masťou, stočíme ho a opakujeme ešte raz, aby sa až rozdeľovalo ako lístkové cesto,“ opísala Kinlovičová.
Cesto sa potom rozvaľká zhruba na polcentimetrovú hrúbku, z čoho sa vykrajujú lokše, prípadne sa z rovnomerných kusov každá rozvaľká na danú hrúbku.
„Pečieme ich na horúcej platni alebo suchej panvici z oboch strán a ešte teplé ich potrieme rozpusteným maslom – pre chuť aj oko,“ dodala obyvateľka obce v Olšavskej doline.