Aké sú rusínske Vianoce? Nesmie chýbať umývanie v studenej vode, ROZHOVOR

Zdroj: Svjatoslav Dohovič

Vianoce už máme za sebou, ale mnoho našich spoluobčanov rusínskej národnosti si sviatok narodenia Ježiša pripomenú 6. januára, kedy slávia rusínske Vianoce. O zvykoch a aj o štedrovečernom menu sme sa porozprávali s hovorcom Štátneho divadla v Košiciach Svjatoslavom Dohovičom.

Kedy sa pre vás začínajú a slávia rusínske Vianoce a prečo?

Štedrý deň, respektíve „Svjatyj večir“ podľa Juliánskeho kalendára, pripadá na 6. januára. Tento sviatok ľudia v rusínsko-ukrajinských obciach na severovýchode Slovenska nazývali aj „Vilija“.

Samotné Vianoce pripadajúce na 7. a 8. januára sa nazývajú „Roždestvom Chrysovym“ alebo „Rizdvom“.

Aké sú vaše vianočné zvyky?

Priebeh Štedrého večera sprevádzali v minulosti mnohé zvyky, z ktorých niektoré sa najmä v obciach zachovali doteraz. Pred večerou sa napríklad všetci chodili umývať do potoka, dnes ho nahrádza studená voda z vodovodu.

Ešte pred tým, kým zasadla rodina k stolu, musel gazda nakŕmiť dobytok, pod stôl sa napríklad nosila slama a pod obrus sa dávali mince, aby rodina v novom roku netrpela biedou.

Po večeri sa chodievalo do chrámov na takzvané „Velyke povečerje“, po ktorom obce obchádzali koledníci. Keďže žijeme v Košiciach, ako rodina oslavujeme Vianoce už podľa gregoriánskeho kalendára, teda od 24. decembra.

Ale „naše“ Vianoce si pripomíname aj teraz, spoločne s členmi Ukrajinského národného zboru Karpaty z Košíc. Stretávame sa pri spoločnom štedrovečernom stole aj s našimi hosťami, ženy zo zboru pripravujú rôzne vianočné jedlá, spievame koledy a vinšujeme.

Aké je štedrovečerné menu?

Štedrou večerou končí štyridsaťdňové pôstne obdobie. Samotná večera je rovnako pôstna, bez mäsitých a mliečnych pokrmov.

Tradičných jedál je viacero, v našej rodine začíname večeru cesnakom s medom, pokračujeme pôstnou kapustnicou s hubami, nasleduje fazuľová kaša – „koločena fasoľa“, ryba vysmažená na oleji len v múke a na záver „bobaľky“ s orechami.

Jedlá sa zajedajú bielym chlebom, prípitkom je u nás otcova špeciálna medovina.

Na štedrovečernom stole zboru Karpaty nechýbajú ani ďalšie jedlá – hubová mačanka zahustená len múkou či slyvčanka – fazuľa so sušenými slivkami, pôstne pirohy omastené olejom z pohánkovej (tatarčane) alebo bielej múky plnené kapustou alebo zemiakmi.

Ako slávite Nový rok?

Posledný deň starého roka pripadá podľa Juliánskeho kalendára na 13. januára. V tento deň sa v minulosti na dedinách konali takzvané „Malančyne večery“, teda silvestrovské veselice.

Táto tradícia v súčasnosti prerástla do „rusnackych“ silvestrov, ktoré tradične otvárajú plesovú sezónu.

V Košiciach v tomto roku zbor Karpaty pripravuje už 29. Novoročný ples Rusínov-Ukrajincov – „Malančyn večir“, ktorý bude o niečo skôr ako samotný juliánsky Silvester, v sobotu 11. januára. Je to jeden z najstarších plesov v Košiciach.

Čo nesmie u vás na Vianoce chýbať?

Vianoce sú sviatkom rodiny a tak ho spolu s najbližšími aj vnímam. Aj preto sa tradične stretávame spolu s bratmi a ich rodinami a rodičmi pri spoločnom štedrovečernom sto­le.

Postupne sa počet stoličiek pri ňom rozrástol o naše deti a dnes je ich už dvanásť. Nechýba už spomínaná tradičná štedrá večera, ale najdôležitejší je ten čas zdieľaný s najbližšími.

Tým, že moji synovia už odrástli, tak sa v súčasnosti najviac teším zo žiariacich očí mojej päťročnej netere a dvojročného synovca pri rozbaľovaní darčekov pod stromčekom.

Text pod foto: Ukrajinský národný zbor Karpaty z Košíc slávi Štedrý večer podľa Juliánskeho kalendára pri spoločnom vianočnom stole.