Rôzne

Ako sa v minulosti slávili Vianoce? Zoznámte sa s tradíciami našich predkov, FOTO

Výstava v trebišovskom múzeu vás prenesie k vianočnému stolu dôb minulých. Ktoré zvyky sa zachovali dodnes?

Ilustračný obrázok k článku Ako sa v minulosti slávili Vianoce? Zoznámte sa s tradíciami našich predkov, FOTO
9
Galéria
Zdroj: TASR/Roman Hanc

Aktuálna výstava s názvom Kračunska chiža, ktorú pripravilo Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove približuje tradičné slovenské Vianoce v minulosti.

Vidieť na nej, čo si naši predkovia pripravili na štedrovečerný stôl, ako si zdobili svoje domovy, aj aké zvyky boli s týmto obdobím spojené. Pozrieť si ju môžete online na facebookovej stránke múzea.

Iba drevený betlehem

„Výstavou chceme previesť návštevníkov tradičným vianočným príbytkom našich predkov na vidieku v období okolo 19. storočia. Majú možnosť vidieť zariadenie izby, ktorá je štýlová a pripomína život práve počas Vianoc, počas Kračuna. Keďže aktuálne sú múzeá od 19. decembra zatvorené, návštevníci si ju môžu pozrieť vo virtuálnom priestore na sociálnych sieťach múzea,“ uviedla riaditeľka múzea a kultúrneho centra Beáta Kereštanová.

Pripomenula, že tradičným symbolom Vianoc v katolíckej cirkvi bol spočiatku iba drevený betlehem, až v 19. storočí do slovenského prostredia prenikol z nemecky hovoriacich krajín vianočný stromček. „Najskôr sa vianočné stromčeky udomácnili v bohatých šľachtických rodinách, no koncom 19. storočia tento zvyk prechádza i na slovenský vidiek. Stromček sa stal pre bežných ľudí i symbolom prosperity, na východnom Slovensku bol zavesený v rohu izby nad stolom,“ povedala riaditeľka.

Jednoduché ozdoby

Zdobenie stromčeka bolo podľa jej slov spočiatku pomerne jednoduché. Najskôr sa zdobil sušeným ovocím, stužkami, drevenými figúrkami alebo vysušenými listami kvetov. „Lepili sa reťaze z papiera, gazdinka piekla vianočné pečivo, medovníky s malou dierkou tak, aby mohlo visieť práve na stromčeku. V chudobnejších rodinách sa obaľovali aj kocky cukru, alebo, keď ani to nebolo, nakrájané zemiaky,“ dodala Kereštanová.

Ľudia z dediny mali lepší prístup k stromčekom, zatiaľ čo ľudia z mesta si ich kupovali na trhoch alebo priamo u horára. Kupovať stromček na trh chodila celá rodina. Ozdobený stromček sa stal postupne nevyhnutným vianočným inventárom slovenských domácností.

Jedlá, ktoré pretrvali dodnes

Medzi najstaršie jedlá, ktoré boli súčasťou štedrej večere, patrili bobaľky, hrachová kaša, šošovica, hubová polievka a kapustnica. Existoval aj zvyk, ako sa jedlo mäso počas sviatkov. „Na Štedrý deň sa smelo jesť iba mäso beznohých zvierat, čiže ryby. Na prvý sviatok vianočný sa smelo jesť už aj mäso dvojnohých zvierat, hydina, a na Štefana už aj bravčovina a divina,“ konštatovala riaditeľka múzea.

Výstava v trebišovskom kaštieli je plánovaná do 10. januára budúceho roka.

Prečítajte si tiež

Zdroj: TASR

Kam do mesta

Najčítanejšie