Dopady pandémie pocítilo najmä východné Slovensko: TOTO sú hlavné dôvody

Vplyv pandémie pocítili v ekonomickej a sociálnej oblasti najmä južné regióny Európy. V strednej a severnej časti mal COVID najnegatívnejší dopad na regióny východného Slovenska. Uvádza to portál Euractiv s odvolaním sa na štúdiu pre Európsky parlament.

Pandémia podľa expertov na regionálny rozvoj trieštila spoločnosť v mnohých ohľadoch a ešte intenzívnejšie prehlbovala rozdiely medzi regiónmi. Vďaka politickým riešeniam sa však podarilo vyhnúť mnohým z najfatálnejších výziev. V týchto zásahoch hrala podľa odborníkov nezanedbateľnú úlohu Kohézna politika Európskej únie (EÚ).

Východné Slovensko

Ako uvádza Euractiv, každý región prežíval pandémiu inak, keďže sa líšili dopady na zdravie obyvateľstva aj reštriktívne opatrenia v jednotlivých krajinách. Z krátkodobého hľadiska boli najviac zasiahnuté južné regióny Európy, ako Taliansko, Grécko, Bulharsko, Rumunsko a juhozápad Španielska. Ovplyvnili to najmä prísne obmedzenia a už existujúce krehké sociálno-ekonomické štruktúry.

V strednej a severnej časti Európy zaznamenali najväčší negatívny dopad pandémie východoslovenské regióny. Dôvodov bolo hneď niekoľko. Obyvateľstvo Košického a Prešovského kraja má vysoký podiel pracujúcich v sektoroch, ktoré boli pandémiou najvýraznejšie zasiahnuté. Nízkopríjmové obyvateľstvo rovnako pociťuje vplyv pandémie omnoho ráznejšie, ako obyvatelia s vysokými príjmami. Na východe Slovenska tiež žije vyšší podiel mladých, ktorí nie sú zamestnaní, ani nechodia do školy.

Schopnosti vlády

Ďalším dôvodom bol podiel obyvateľstva s nižším vzdelaním, kam však podľa štatistík patria aj ostatné slovenské regióny. „Nízka kvalita správy“, ktorá je podľa expertov ďalším faktorom, je rovnako charakteristická pre celé územie Slovenska. Schopnosť vlád totiž podľa doterajších výskumov spôsobuje 30 až 50 percentný rozdiel v šoku, ktorý v núdzovej situácií pociťuje ekonomika regiónu. Toto nelichotivé hodnotenie si vyslúžili aj Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Grécko, Cyprus, a väčšina regiónov v Poľsku a Taliansku.

Konkrétne dopady sú rôzne, od ekonomických následkov a znižovania zamestnanosti v týchto krajoch až po sociálne dopady, ako blahobyt, kvalita života, či rodinný a spoločenský život. Sociálny rozmer pandémie podľa expertov tiež prehĺbil rozdiely medzi vysoko a nízkopríjmovými skupinami obyvateľstva, vzdelanými a osobami s nižším vzdelaním, alebo medzi pohlaviami.

Dlhé zotavovanie

Ako upozorňuje Euractiv, v strednodobom horizonte ovplyvní pandémia miestny a regionálny rozvoj trvalejšie. Aj tu má východné Slovensko problémy. V strednej a severnej Európe už nie je jediné, ale patrí do prvej desiatky najohrozenejších regiónov.

Rozdielna bude do budúcna aj rýchlosť obnovy po pandémii. Regióny, ktoré sú silne závislé od cestovného ruchu, môžu na zotavenie potrebovať až niekoľko rokov. Dlhodobým následkom môžu čeliť aj riedko osídlené a vidiecke oblasti. Dôvodom je rastúci tlak na rýchlu a kvalitnú digitalizáciu.