FOTO: Dominantou Bielej noci bolo „Srdce mesta“ na Dóme sv. Alžbety
Deviaty ročník festivalu súčasného umenia potvrdil svoju výnimočnosť. Do ulíc vyšlo vyše 60 000 návštevníkov. Najväčší záujem bol o exteriérové inštalácie.
Magická severná veža
Dominantou Bielej noci sa stala svetelná inštalácia Srdce mesta, ktorá pracovala s architektúrou severnej veže Dómu Sv. Alžbety a vytvárala neopakovateľnú, pokojnú atmosféru vďaka magickému modrému nasvieteniu Dómu a majestátnym lúčom, ktoré vyzdvihli význam gotickej architektúry a prežiarili ulice nočného mesta. Veľký záujem vzbudili priestorové diela imerzívneho charakteru, teda tie, ktoré návštevníkov doslova obklopili a vtiahli dovnútra deja.
Dlhé rady sa tvorili na Hlavnej ulici, kde sa čakalo na vstup do nádvoria Východoslovenskej galérie, ktoré sa vplyvom viac než 5000 svetelných bodov z dielne umelcov Squidsoup premenilo na pulzujúci svetelný les.
Na vedľajšej ulici dominovalo dielo od japonského umelca Yasuhira Chidu, ktorý pripravil vesmírny zážitok zenovej atmosféry. „Počas sobotňajšej noci som prechádzala mestom a sledovala reakcie návštevníkov, ktoré sa menili od diela k dielu, boli plné rôznorodých emócií od úžasu, nadšenia, spontánnych potleskov či hrobového ticha pri o niečo dramatickejších dielach. Čo bolo najkrajšie je fakt, že tisíce ľudí sa v uliciach mesta rozprávalo o umení, jednotlivých dielach a vznikali rôzne zaujímavé dialógy, kde sa umenie stalo centrom ich záujmu,” hovorí Zuzana Pacáková, riaditeľka Bielej noci.
Svetelný tunel
Silným zážitkom bol svetelný tunel Francúza Guillauma Marmina či atmosférická Galaxia Roba Farkaša na Strojárenskej.
Prekvapením večera boli aj diela z domácej produkcie ako napríklad monumentálna hlava Viktora Freša, rozpohybované piktogramy s ikonickými československými sochami z dielne Stana Masára a Márie Kralovič, či animované postavy na hradbách od Kolenčíka a Kocourkovej, pri ktorých stáli skupiny usmievajúcich sa ľudí do neskorej noci.
Jedným z vrcholov festivalu bol nepochybne aj pôsobivý videomapping od košických Nano Vjs, ktorý rozpohybovali fasádu Vedeckej knižnice. Stovky návštevníkov trpezlivo čakali v nádvorí Kasární/Kulturparku aby mohli vstúpiť do veľkorozmernej pružnej pavučiny z dielne rakúskych architektov