Koronavírus je smrteľnejší ako chrípka: Pomáhajú babské recepty a má očkovanie zmysel?
Blíži sa chrípkové obdobie, a tak je namieste otázka, ako si nepomýliť koronavírus s chrípkou. V rozhovore s lekárom sa dočítate aj to, ako sa účinne chrániť.
Začína sa chrípkové obdobie a epidemiologická situácia stále nie je priaznivá. Praktický lekár pre dospelých Kristián Bucsay z Nemocnice AGEL Košice-Šaca spolu s farmaceutom Dávidom Ferkom odpovedali na najčastejšie otázky ohľadom koronavírusu.
Ako sa dá rozoznať chrípka od koronavírusu?
Oba vírusy spôsobujú prevažne respiračné ochorenie, prenášajú sa kontaktom s nakazeným. Základným rozdielom medzi vírusom SARS-CoV-2 a vírusom chrípky je sezónny výskyt. Predpoklad, že vírus SARS-CoV-2 zmizne s oteplením, sa nepotvrdil. Druhý rozdiel je v inkubačnej dobe, ktorá je pri chrípke asi jeden – štyri dni, pri COVID-19 sa pohybuje od dvoch do 14 dní. Viaceré analýzy naznačili, že priemerná inkubačná doba je asi päť dní. To znamená, že vírus SARS-CoV-2 sa môže šíriť rýchlejšie, nakoľko nakazený pacient je infekčný, aj keď ešte nemá príznaky ochorenia.
Majú tieto vírusy podobný priebeh?
Príznaky chrípky majú väčšinou náhly nástup, prakticky z plného zdravia, s prítomnou horúčkou až do 40°C, bolesťami svalov, kĺbov a výraznou malátnosťou. Postupne sa pridružuje suchý a dráždivý kašeľ, ktorý má tendenciu sa v priebehu ochorenia meniť na produktívny. Po ústupe príznakov môže byť prítomná výrazná slabosť a únava pretrvávajúca až 14 dní.
Príznaky ochorenia COVID-19 sú širšieho spektra. Môžu sa u jedinca prejavovať asymptomaticky, s miernymi prejavmi, ale aj závažným priebehom až s multiorgánovým zlyhávaním, ktorý môže končiť úmrtím pacienta.
Najčastejší je mierny priebeh, dominujú príznaky ako nechutenstvo, únava, horúčka, bolesť hlavy, svalov, škrabanie v hrdle, suchý a dráždivý kašeľ, u časti pacientov je prítomná aj hnačka. V prípade postihnutia dolných dýchacích ciest sa objavuje dýchavica a bolesť na hrudi. Častokrát je jediným príznakom ochorenia COVID-19 strata čuchu a chuti.
Môže sa koronavírus a chrípka zameniť?
Samozrejme, áno, pokiaľ sa nevylúči prítomnosť vírusu SARS-CoV-2 PCR metódou, pacient môže a nemusí byť nakazený chorobou COVID-19. Najvhodnejším odlíšením týchto nákaz je testovanie na SARS-CoV-2 a zaočkovanosť proti chrípke. Ak sa objavia príznaky u očkovaného pacienta proti chrípke, je veľká pravdepodobnosť, že ide o COVID19.
Kedy je pri koronavíruse potrebná pomoc lekárov?
Pokiaľ má pacient potvrdenú nákazu COVID-19, určite by nemal navštevovať lekára osobne. Je potrebné lekára kontaktovať telefonicky a dohodnúť sa na stratégii liečby. Pokiaľ má pacient len mierne príznaky, na mieste je izolácia a symptomatická liečba.
Pokiaľ sa u pacienta objavujú vážne symptómy, akými je dušnosť, zmätenosť a iné, treba okamžite kontaktovať záchrannú linku 112, na ktorej sa po upozornení, že je COVID-19 pozitívny, informuje o ďalšom postupe.
Aká je úmrtnosť v prípade koronavírusu a chrípky?
Doterajšie zistenia poukazujú, že COVID-19 má v 80 % prípadoch mierny alebo asymptomatický priebeh, 15 % prípadov je závažných, vyžadujúcich si intenzívnu zdravotnú starostlivosť, a 5 % prípadov si vyžaduje pľúcnu ventiláciu.
Smrtnosť v prípade koronavírusovej infekcie SARS-CoV-2 je oproti chrípke vyššia, avšak táto štatistika je pomerne nepresná, nakoľko v prípade SARS-CoV-2 máme jasný laboratórny a pitevný nález kauzality.
Úmrtia spôsobené chrípkou sa nie vždy klasifikujú ako následok vírusového ochorenia. Skutočná štatistická smrtnosť na SARS-CoV-2 si preto vyžaduje čas a dlhodobejšie pozorovania. Aktuálne sa štatistika v pomere hlásených úmrtí a hlásených prípadov nákazy COVID-19 pohybuje v rozmedzí 3 – 4 %.
Ako sa dá predísť nákazám?
Obom nákazám sa dá predchádzať rovnakým spôsobom, a to hygienou rúk, odstupom od chorého, účinným zakrývaním si dýchacích ciest a pravidelným vetraním priestorov.
Pri COVID-19 je, na rozdiel od chrípky, znepokojujúce to, že na ochorenie neexistuje vakcína. Ani špecifická liečba.
Nakoľko ide o nový vírus, nikto naň zatiaľ nemá získanú imunitu, čo teoreticky znamená, že celá populácia je potenciálne vnímavá na infekciu COVID-19. Znepokojujúcim faktom tiež ostáva, že zatiaľ neexistujú známe dlhodobé následky ochorenia COVID-19.
Aké lieky odporúčate?
V prípade mierneho priebehu je dostatočná domáca liečba. Zmierňujeme jednotlivé príznaky, pri upchatom nose a nádche je účinný preplach nosa morskou vodou, krátkodobo pomáhajú nosové spreje, ktoré zmenšujú opuch nosovej sliznice. Na tlmenie suchého kašľa pomáhajú antitusiká, pri produktívnom kašli expektoranciá.
Pri ťažkej forme ochorenia je nutná hospitalizácia. V súčasnosti neexistuje špeciálna liečba, osvedčilo sa podávanie imunosupresív (dexametazón), čiže liečiv, ktoré tlmia imunitnú reakciu, podávanie biologickej liečby, interferónu alfa alebo krvnej plazmy rekonvalescentov.
Z antivirotík, ktoré priamo zastavujú množenie vírusov, je schváleným liečivom remdesivir. Stratégiu liečby musí riadiť ošetrujúci lekár, ktorý zhodnotí vážnosť ochorenia u konkrétneho pacienta.
Odporúčali by ste aj babské recepty?
Určite áno. Aj keď je COVID-19 novým ochorením, stále je základom terapie domáca liečba. To znamená pokoj na lôžku a dostatok tekutín. Vhodné sú prieduškové čaje a naparovanie sa nad minerálnymi vodami, resp. nad horúcou vodou, do ktorej sa nakvapká malé množstvo (1 – 2 kvapky) niektorých éterických olejov (rozmarín, šalvia, pamajorán, aníz, eukalyptus), ktoré priamo stimulujú pohyb riasinkového epitelu a posúvaním hlienu s vírusom k horným dýchacím cestám sa predchádza prípadnému postihnutiu dolných dýchacích ciest.
Vhodné je tiež užívať skorocel kopijovitý a pľuzgierku islandskú pri kašli vo forme studeného nálevu – sušenú drogu treba zaliať vlažnou vodou a nechať napučiť asi 30 minút. Potom sa pije po dúškoch. V prípade ťažkého dýchania a pocitu tlaku na hrudi je vhodné natierať hruď mentolovou alebo inou chladivou masťou, čím sa uľahčí dýchanie.
Ako si posilníme imunitu?
Pri prevencii je vhodné imunitu stimulovať napríklad imunoglukánmi – obsahovými polysacharidmi niektorých húb ako je hliva ustricová. Osvedčuje sa tiež užívanie extraktov z rastliny Echinacea purpurea, ktorá priamo stimuluje imunitu. Nesmie sa však užívať dlhšie ako 14 dní, inak má opačný účinok.
Z prírodných liečiv sú účinné aj v prípade COVID-19 kvercetín a vitamíny skupiny C a D, ktoré priamo blokujú viazanie vírusu na ACE receptory, skrz ktoré vchádzajú do buniek. Účinnými sú aj čaje pripravované z lipy, ktoré zlepšujú proces potenia, základný spôsob boja organizmu proti infekcii.
Aký máte názor na vakcínu? Očkovať či nie?
V súčasnej modernej dobe sme v rámci vývoja všeobecne iných vakcín nadobudli zistenia, ktoré sa dali aplikovať v urýchlenom výskume vakcín proti COVID-19. Základné atribúty vývoja vakcíny proti COVID-19 sú atribúty prevzaté z iných očkovacích látok, ktoré sa používajú dlhé roky.
Preto si nemyslím, že nová vakcína, ktorá sa vyvíja v urýchlenom klinickom skúšaní, by bola nebezpečná.
COVID-19 je v súčasnosti tak rozšírenou nákazou, že toto ochorenie sa skrátka stane súčasťou nášho života. Myslím si, že minimálne povinná vakcinácia v prípade rizikových pacientov je žiadúca.