Košice chcú byť na zmenu klímy pripravené. Ako budú riešiť sucho či horúčavy v meste?

Mesto Košice chce byť jedným z lídrov procesu klimatickej transformácie plánovania, rozhodovania a konania na Slovensku. Súčasťou tohto procesu je aj vytvorenie a postupná aplikácia Adaptačného plánu mesta Košice na zmenu klímy na roky 2022–2030, ktorý v utorok (25. 1.) oficiálne prevzalo od Karpatského rozvojového inštitútu (KRI).

Unikátny na Slovensku

Ako povedal primátor Jaroslav Polaček, mesto je potrebné riadiť na základe dát. Týmto dokumentom podľa neho nadväzujú aj na aktivity súvisiace s kandidatúrou na titul Európske hlavné zelené mesto. Získané dáta postupne aplikovali už aj do programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, akčných plánov mesta či do tohtoročného rozpočtu.

„Adaptačný plán nám na základe zozbieraných dát umožní zodpovednejšie a lepšie rozhodovať o ďalšom rozvoji mesta, napríklad pri tvorbe nového územného plánu, poskytne silné argumenty pri získavaní európskych grantov, no hlavne pomôže zmierniť dosahy klimatických zmien na naše mesto,“ uviedol primátor. Príkladom, kde mesto dokument využije, sú revitalizácie desiatich parkov, ktoré mesto chystá, revitalizácia Mlynského náhonu či tvorbe nového územného plánu mesta.

Dokument približne za dva roky zostavil odborný tím KRI v spolupráci s odborníkmi z viacerých oblastí aj magistrátom. Do procesu zapojili i verejnosť, napríklad cez takzvané pocitové mapy či dotazníkový prieskum. Podľa mesta je dokument založený na inovatívnej metodike, ktorá je svojou komplexnosťou a detailnosťou unikátna na Slovensku. Jeho tvorba stála viac ako 214.000 eur, pričom 95 percent je financovaných z eurofondov, zvyšok nákladov hradí KRI.

Lepšie plánovanie výstavby

Podľa riaditeľa KRI Andreja Steinera analyzovali dokopy 75 štvorcových kilometrov. Prvá časť dokumentu hodnotí zraniteľnosť oblastí mesta v súvislosti s najvážnejšími klimatickými hrozbami pre Košice, ako sú horúčavy, záplavy z prívalových dažďov a sucho.

Ako hlavné dôsledky zmeny klímy odborníci z KRI identifikovali zníženie počtu dní so snehovou pokrývkou a jej nepravidelný výskyt, zhoršenie kvality vody vo vodných nádržiach, predĺženie peľovej sezóny, šírenie inváznych rastlín a živočíchov či výskyt prívalových a intenzívnych zrážok, silnejších búrok, zosuvov pôdy aj možnosť výskytu tornád.

Druhou časťou je adaptačný plán, ktorý sa zameriava na opatrenia a riešenia a treťou je príručka pre verejnosť. „Toto je aj nástroj na plánovanie novej výstavby v Košiciach. Je potrebné dávať pozor, aby sa nestavalo tam, kde to je najohrozenejšie, prípadne aby sa nerobili také aktivity, ktoré budú stav ešte zhoršovať – napríklad pri zrýchľovaní odtoku vody,“ uviedol Steiner. Podľa neho sa v meste robia aktivity a vznikajú rôzne iniciatívy, napríklad výsadba tisíc stromov, ale chýba tomu systém a analýza, podľa čoho rozhodovať.

Riešenie horúčav

Čo sa týka horúčav, najexponovanejšie je podľa neho centrum mesta, časť okolo Technickej univerzity v Košiciach, ale aj mestská časť (MČ) Košice-Juh. Medzi navrhovanými opatreniami sú napríklad tienenie, aplikovanie zelených striech či vertikálnych stien, zvýšený počet pitných fontán, využívanie odrazových farieb na asfalt a iné.

„Je to séria opatrení, ktoré sú pre mestské časti finančne dostupné a dajú sa realizovať. S každou mestskou časťou sme hovorili osobitne. Povedali nám, čo idú robiť, čo by chceli. Každá z nich má na tom svoj podiel a dávala svoje nápady,“ doplnil Steiner.

Úlohou mesta je podľa jeho slov následne zabezpečiť odbornú kapacitu na úrovni samosprávy, ktorá sa bude danou oblasťou zaoberať. Primátor pripomenul, že mesto už vytvorilo napríklad Referát dátovej politiky a analýz. Uvedený dokument je už zverejnený na stránke KRI aj webovej stránke mesta.