Veľmi sľubný krok na mediálnej scéne sa podaril Miroslave Slejzákovej (21), ktorá momentálne študuje na košickej vysokej škole. Len máloktorá študentka sa môže pochváliť tým, že dostane vlastnú reláciu v jednom z hlavných slovenských rádií. Mirke sa to pošťastilo.

Prvotným snom rodáčky zo Smižian bolo herectvo a rozhlas. Zúčastnila sa príjmačiek na Akadémii umení v Banskej Bystrici. V prvom kole sa prebojovala cez 200 uchádzačov, keď skončila ako piata. Žiaľ druhé kolo bolo pre ňu konečnou stanicou a tak sa jej na vysnívanú školu dostať nepodarilo a tak všetku svoju energiu vrhla na ďalší cieľ, rozhlas. Podarilo sa jej dostať na Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde študuje masmediálnu komunikáciu.

Rozhlasové začiatky

Počas povinnej praxe sa dostala do RTVS, do rádia Regina štúdio Košice. „Rozmýšľala som nad tým, že to spravím ako väčšina mojich kolegov a jednoducho si vybavím a rýchlo odbúcham prax niekde doma, aby som nemusela cestovať opäť v lete do Košíc, keďže vtedy som si internát neplatila a nemala som kde bývať. Našťastie som sa rozhodla inak. Pomyslela som si, že keď už mám tú možnosť, ísť sa pozrieť ako to funguje v profesionálnom rádiu, nemala by som to len tak zahodiť,“ povedala nám Miroslava Slejzáková.

Na konci jej ponúkli možnosť ďalšej praxe. O niečo neskôr ju oslovili s ponukou miesta externej redaktorky, ktoré s veľkým potešením prijala. „Zo začiatku to išlo ťažko, lebo som sa zaúčala. Keďže zároveň popritom aj študujem v dennej forme štúdia, zaberalo mi to takmer všetok voľný čas. Preto som strihala doma a na internáte a často hlboko do noci,“ posťažovala sa Miroslava.

Životná šanca vo forme vlastnej relácie

V decembri 2013 dostala ďalšiu ponuku na pozíciu externej moderátorky a redaktorky novej relácie Horami dolami. Relácia je zameraná na prírodu, turistiku, krásy na východnom Slovensku, historické, technické, či iné pamiatky, problematiky v rámci prírody.

Miroslava sa rozrozprávala aj o svojej moderátorskej premiére v tejto relácii: „Keď som prvýkrát sadla za mikrofón, začala som stresovať. Robila som predtým moderátorku v našom internátnom rádiu, no je to rozdiel, keď vás počúva 30 ľudí a zrazu tisíce. Ten pocit, že keď sa pomýlite, zakokcete, čokoľvek… Všetci to počujú. Doľahne na vás miera zodpovednosti za každé jedno slovo, čo vyslovíte. Pomaly som sa uvoľnila a hoci sa moja prvá relácia nezaobišla bez menších breptov, na premiéru to dopadlo celkom dobre. Vysielanie zahŕňa nepredvídateľné situácie. A možno preto ma baví táto práca, človek sa nikdy nenudí, a práca sa nestane stereotyponou. Čo na druhej strane však zahŕňa neustály stres. Ale človek sa stále učí. Snažím sa zlepšovať a pracovať na sebe.“

Miroslava však nie je za mikrofónom žiadny nováčik. S moderovaním začala ešte počas štúdia na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi, kde moderovala školské akcie. Na výške sa zúčastnila konkurzu do univerzitného rádia Študentský rozhlas Košice, cez ktorý sa úspešne dostala do relácie Hracia skrinka. Od septembra 2012 moderuje dokonca metalovú reláciu.

O dnešnej žurnalistike si myslí svoje…

Ako nám prezradila, lákala ju aj žurnalistika a preto počas štúdia na gymnáziu absolvovala Letnú žurnalistickú školu. Zaradená bola v skupine zameranej na televíznu tvorbu. Po jej absolvovaní si povedala, už nikdy viac. Ako priznala, znechutilo ju fungovanie dnešných médií, z čoho jej bolo zle, lebo nikoho nezaujímali pozitívne správy, kultúrne akcie, ale všetci šaleli za škandálmi, snažili sa ohromiť divákov a vytiahnuť na všetkých nejakú tú špinu.

„Rozumiem, že v konkurenčnom boji televízií a v dnešnom svete presýtenom informáciami všetkých druhov je veľmi zložité upútať diváka. Avšak zavádzajú divákov a manipulujú nimi. To je typické pre naše televízie. Lenže oni si v podstate ani neuvedomujú, že na úkor toho, že získali divákov a ohromili verejnosť, ublížia veľakrát osobám, ktoré zobrazujú vo svojich príspevkoch a vysielajú samé negatívne vlny do dnešnej už aj tak pesimisticky naladenej spoločnosti. Namiesto relevantných informácií nám núkajú bulvár a podobne,“ zverila sa so svojim kritickým postojom.

Jej pohľad na život je však odlišný. Chce ľuďom rozdávať úsmevy a pozitívne správy, chce ich inšpirovať, ukázať im, že svet je krásny a hodný poznania. Chce propagovať Slovensko aj v tom dobrom svetle, lebo dnešní mladí sa podľa nej hrnú za školami a snažia sa čím skôr odtiaľto dostať preč, nadávajúc na celý systém štátu, ospevujúc zahraničie. Ona chce ostať tu, lebo sa jej tu páči a ako zhodnotila, Slovensko je pre ňu rozprávková krajina.

„Snažím sa prinášať pozitívne správy, ukazovať krásu východného Slovenska, najmenších veľhôr na svete Vysokých Tatier, či rozprávkového Slovenského raja. Robím príspevky o dávno zabudnutých historických pamiatkach, o miestach, ktoré sú všade okolo nás, no nevnímame ich. Žijeme v uponáhľanom svete a častokrát ani nevieme, že za dedinou, kde bývame sa nachádzajú unikáty, ktoré inde nenájdeme, nevieme, že náš sused vyrába zaujímavé veci. Možno som nenapraviteľný optimista, ale toto je môj životný cieľ. Ukázať ľuďom krásu a robiť ich šťastnými,“ uzavrela svoje rozprávanie.