Košická študentka získala bronz na MS v Indii: V plavkách na pláži bola atrakcia!

Na nedávnych Majstrovstvách sveta v karate zažiarila študentka Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Lucia Rácová. Z indického Mubaja, kde sa súťaž uskutočnila, priniesla domov táto sympatická študentka bronzovú medailu.

Mnohí špičkoví športovci začínali veľmi skoro. Ako to bolo s tebou?

Keď som mala 5 rokov, rodičia ma prihlásili na karate, aby som bola nebojácna a vedela sa ubrániť.

Čo ich k tomu viedlo?

V tom čase mi v škôlke robili deti zle a ja som sa vždy len utiahla do seba, tak sa rozhodli dodať mi trochu sebavedomia práve týmto športom.

Ako roky plynuli čakali na teba rôzne úspechy. Ktoré víťazstvá si ty ceníš najviac?

Medzi najväčšie úspechy v karate, patrí medaila z roku 2005 na MS v Holandsku, kde som získala zlatú medailu v kategórii dorastenky. Neskôr, v roku 2011 na ME v Maďarsku 1.miesto v kategórii ženy a momentálne v roku 2013 na MS som vybojovala bronzovú medailu, tiež v kategórii ženy, seniorky. Všetko sú to úspechy v asociácii IKGA.

Aký bol scenár tvojho posledného úspechu z Indie, odkiaľ si si doniesla bronzovú medailu? Šlo všetko hladko alebo…?

Moja kategória začala dosť neskoro okolo desiatej večer, takže som už bola trochu unavená, čo sa odzrkadlilo na prvom zápase, kde som nastúpila proti súperke zo Srí Lanky. Zápasilo sa mi ťažko. Nevedela som sa správne nakopnúť. Asi aj preto tento zápas skončil remízou. Ale napokon rozhodcovia rozhodli, že som bola aktívnejšia a našťastie som postúpila do ďalšieho kola.

Aké boli tvoje ďalšie kroky k celkovému úspechu?

V druhom kole som mala domácu súperku z Indie, ale to už som bola rozbehnutá a išlo mi to oveľa lepšie a podarilo sa mi zvíťaziť. V tretom kole, o postup do finále, som mala súperku z Južnej Afriky , a tu som už bohužiaľ nestačila a prehrala som o dva body. Táto prehra ma mrzela, pretože súperka sa dala poraziť, no tentokrát to nevyšlo. Keďže som vypadla tesne pred bránami finále, išla som hneď na zápas o tretie miesto. Pretekárka, ktorá postúpila ku mne bola z Austrálie. V repasáži sa mi nakoniec podarilo súperku poraziť, a tak som získala bronzovú medailu.

Mala si okrem športu čas aj na objavovania tajov exotickej Indie?

Keďže som zápasila hneď prvý deň mala som čas pochodiť Indiu, teda Mumbai. Bola som sa pozrieť na The GateWay to India, čo je brána do Indie, blízko prístavu, postavená na pamiatku návštevy kráľa Juraja V. a kráľovnej Márie v roku 1911. Ďalej ma zaujal aj Elephant Island.

Elephant Island, to znie, že išlo o ostrov. Ako si sa tam dostala?

Áno, je to ostrov, ktorý je vzdialený asi 9 km, a dostanete sa tam loďou, teda ak sa to dá nazvať loďou, možno výletný čln je to správne slovo. Na tomto ostrove sú jaskyne, kde sú rôzne sochy vytesané do kameňa. Tu sa stretnete s opicami, na ktoré si treba dávať pozor pretože kradnú. Našťastie nás neokradli ani sa nám nezdalo, že by mali záujem. Jedine na tomto mieste sme mohli nakúpiť nejaký suvenír, inak sme sa nikde s ničím nestretli, čo by sa dalo zakúpiť.

Mumbai je okrem iného aj prístavné mesto. Skúsila si aj miestne pláže?

Jasné, šli sme pozrieť pláž Chapati beach, no more tam je veľmi špinavé, takže kúpanie neprichádzalo do úvahy. Opaľovanie bolo tiež dosť nepríjemné, keďže sme zistili, že tam sa zrejme nikto nechodí opaľovať , boli sme tam v plavkách a s osuškami skôr atrakcia.

Zažila si tam niečo, čo by sa našincovi zdalo skutočne zvláštne?

Všade bola špina, smrad, bodrel na každom kroku ste stretli kravu. Všade naokolo sa prechádzali, čo bolo dosť zaujímavé. Doprava tam je jeden veľký chaos. Hotel tiež nebola žiadna výhra ale na všetko sa dá zvyknúť. Na začiatku som sa bála vychádzať sama na ulicu, keďže všade je milión ľudí a veľká väčšina za vami chodí, žobre , dotýka sa vás. Ľudia sú ale veľmi milí.

Takže, ak by si mala príležitosť sem vyraziť na dovolenku šla by si?

Som veľmi rada za tento zážitok ,ale myslím, že mi stačilo a viac by som tam už nikdy nechcela ísť.

No vráťme sa späť domov. Je možné skĺbiť školské povinnosti s vrcholovým športom?

Nie vždy to je jednoduché, ale dá sa to. Ak sa chce, tak sa dá všetko zvládnuť. Pred takou súťažou som síce nemala čas chodiť vonku na „kávičky“ ale musela som ten čas tráviť v telocvični, čo vôbec neľutujem. Mala som skvelých trénerov pán František Kretovič, ktorý ma pripravuje dlhé roky na kumite (čo je športový zápas), môj domáci tréner Július Valenta a napokon som mala aj skvelého kondičného trénera Romana Pojezdalu. On sa mi posledný mesiac venoval takmer každý deň, cez kondičné tréningy až po karate.

V úvode si spomínala, že ku karate ťa priviedli rodičia, aby si sa vedela ubrániť. Zažila si od škôlky niekedy situáciu, v ktorej by si musela požiť násilie?

Zatiaľ som ešte nemusela karate použiť a dúfam, že ani nebudem musieť. Ak by ma niekto ale prepadol, ťažko povedať, čo by som robila, ale nenechala by som sa určite len tak ľahko zbiť.