Košický študent s týmto robotom zabodoval aj v USA: Vyhol sa tak praktickej mature :) VIDEO

Málokomu z nás sa podarí splniť si sen z detských čias, no mladému maturantovi Igorovi Žovtikovi (19) sa to podarilo. Prečítajte si, o čom ako šesťročný sníval a čo s robotom menom Snail dokázal. Pozrite si aj video.

Kedy vás napadlo zostrojiť takýto typ robota?

Hlavná myšlienka vznikla v časoch, keď som bol ešte malý chlapec a veľmi som sa bál výšok. Moji kamaráti stále liezli po stromoch, vo výškach. Ako šesťročný som mal veľkú fantáziu a predstavoval som si nejakého robota, ktorý vylezie do výšky, aby mi to tam aspoň pofotil.

A čo keď ste boli starší?

Keď som vyrástol, stratil som aj strach z výšok, ale tá myšlienka na robota stále vo mne ostala. Vždy som sa zasmial, keď som si na to spomenul, bol to taký môj nenaplnený sen. Až do minulého roku, kedy som sa dopočul o súťaži Na komín, a vtedy som si povedal, že to je celkom sranda, že si aspoň splním detský sen.

Aké boli začiatky tvorby tohto robota?

Oslovil som svojho učiteľa Juraja Mihaľova, či by mi s tým pomohol, pretože ja som nemal veľké znalosti v programovaní takýchto robotov. On s tým súhlasil, tak sme sa do toho dali. Začali sme na tom pracovať koncom minulého školského roka, posledný májový deň. Vtedy vznikali prvé náčrty. Zo začiatku sme robota celého zostavili z lega, mali sme tam len nejaké hliníkové profily na nosnú konštrukciu. Ale potom, ako sme videli, že to lego sa rozpadávalo, veci ktoré sme tam mali, boli ťažké, hlavne riadiace jednotky, takže sme to museli zdokonaliť. Ale začali sme na tom pracovať asi v septembri. Keď sme sa už dostali na súťaž, vtedy bol robot hotový a to sme na ňom pracovali asi mesiac, až tak sme ho začali zdokonaľovať.

Akými súťažami ste už prešli?

V októbri sme boli na spomínanej súťaži a tam sme obsadili štvrté miesto. Potom sme išli aj na ďalšie súťaže, kde sme prezentovali tohto robota a začali sme ho aj rekonštruovať, aby mal mohutnejšiu konštrukciu, pridávali sme aj nové senzory ako color (na farbu), distanc (na vzdialenosť) a podobne. Máme tam aj športovú kameru, takže dokážeme celý ten chod zaznamenávať fotografiami, takže som sa stále vracal k tomu snu.

Minulý rok v decembri sme vyhrali Festival vedy a techniky v Bratislave a tak sme získali postup na súťaž do Houstonu v štáte Texas v Amerike, kam sme odcestovali 7. mája tohto roku. Tam sme tiež obsadili štvrté miesto a získali sme čestné uznanie. Na tejto súťaži sa zúčastnili projekty z celého sveta, nebolo to špecializované na robotiku, ale na prostredie, energetiku a my sme patrili do kategórie engineering, teda strojárstvo.

Ako prebiehala súťaž v Amerike?

Bolo tam celkom fajn. Bola tam taká zdravá konkurencia, na niektorých sme sa pozerali spôsobom – tak naňho nemáme, ale ľudia tam boli veľmi milí a prívetiví, nemali sme tam pocit, že by sa niekto na druhých zle pozeral. Na tejto súťaži to bolo hlavne o tom, že si šli všetci užiť viac-menej ten výlet do Houstonu. Dokonca aj miestni, ktorých som spoznal, tak si to tam dobre užívali. Všetci sme tam boli v jednom hoteli, spolu sme boli aj v NASA centre, vo vedeckom múzeu, mali sme aj Social event – tam sme sa všetci stretli, zoznamovali a tancovali sme tam hromadne všetci Makarenu.

Čo ešte so Snailom plánujete?

S robotom plánujeme ísť aj na ďalšie súťaže, opäť to skúsime v októbrovej súťaži Na komín. Robotovi však budeme musieť ešte predĺžiť rameno, pretože tam je väčší rebrík. My sme ho museli skracovať kvôli tomu, že sme cestovali a puzdro bolo malé na to, aby sa tam celý zmestil, tak sme museli niečo skrátiť, niečo dať preč, niečo pridať a podobne sme sa prispôsobovali tomu cestovaniu. Teraz sa opäť budeme musieť prispôsobovať tomu komínu, ale to nebude žiadny problém. Máme na to asi štyri mesiace.

Foto: z ľavej strany – Michal Urban, Igor Žovtik, Juraj Mihaľov