Lukáš Mano Rôzne

Lucia Bačkayová: Vychovávame negramotnú mládež

Kde sa stala chyba?

Slovenské deti majú problém čítať s porozumením. Svedčí o tom nie len nedávny medzinárodný prieskum PISA organizácie OECD, ale i každodenná prax slovenských pedagógov. Hoci majú žiaci dostatok času na prečítanie textu, nevedia získané informácie zreprodukovať, prípadne vysvetliť, o čom text bol.

V školskom prostredí táto informácia nie je žiadnou novinkou. Učitelia, vychovávatelia či špeciálni pedagógovia sa zhodujú na tom, že problém pretrváva niekoľko rokov. Najvýraznejšie sa to prejavuje na hodinách matematiky, už na prvom stupni základných škôl. Slovné úlohy sú pre žiakov hotovou nočnou morou. Z krátkeho textu sa majú dozvedieť zopár základných faktov a následne vyvodiť dôsledok. I keď si text prečítajú znova, výsledok je rovnaký. Nerozumejú. Vyčerpáva to nie len učiteľa, ktorý musí náramne vysvetľovať, čo zo zadania vyplýva, ale aj žiaka, ktorý potom stráca záujem o matematiku. Aj to je príčina toho, že dnes väčšina rodičov tvrdí, že ich deti sú humánne zamerané. Problém však nespočíva v číslach a matematických operáciách, ale vo vzťahu deti a knihy. Je jedno, či sa jedná o školské učebnice alebo rozprávky, poprípade fantasy romány. Dôležité je, aby si deti pri čítaní uvedomovali, čo čítajú. Mnohí sa nazdávajú, že je to problém súvisiaci so slovenčinou, no mýlia sa. Čítanie s porozumením je schopnosť, ktorú by mal žiak rozvíjať a pestovať na všetkých predmetoch. Logické myslenie, schopnosť prepájať informácie a dávať ich do súvislostí, sú potrebné nie len na matematike, ale aj na dejepise, prírodopise, fyzike, chémii…

Kde sa stala chyba?

Aj napriek tomu, že školy robia množstvo aktivít pre zlepšenie situácie, nestačí to. Isté návyky si deti musia priniesť už z domu. Rodičia hrajú prvú a zároveň najdôležitejšiu úlohu v pestovaní čitateľskej gramotnosti detí. To, čo dokážu a uznávajú sami, učia následne svojich potomkov. Vo výsledkoch OECD uspeli predovšetkým deti z miest, ktorých otcovia dosiahli najvyššie možné vzdelanie. Pri rozvíjaní rečových schopností netreba zabudnúť na dôležitosť rozprávok, ktoré sú deťom čítané večer pred spaním. Je to ich prvý kontakt s knihou, so svetom fantázie, ktorý podporuje predstavivosť. Nehovoriac o obohacovaní slovnej zásoby, ktorá sa odráža vo vyjadrovaní. Ďalší problém predstavuje pasivita žiakov. Namiesto čítania kníh si pozrú televízor alebo trávia čas na internete. Zvykli si totižto iba pasívne prijímať už hotové informácie. Ktovie, koľkým z nich ostane ten „zdravý sedliacky rozum“.

Dôkladné čítanie – cesta k vedomostiam

Rýchle životné tempo sa odráža v mnohých oblastiach. Aj pri čítaní sú ľudia zvyknutí text len rýchlo „preletieť“ očami, pričom im často uniká podstata. Zložitejšie novinové správy či učebnicové texty často obsahujú pojmy, a keď im neporozumieme, efekt stráca na význame. Učitelia nevedia vždy odhadnúť, ktoré pojmy sú žiakom známe alebo neznáme, a naopak, žiaci sa hanbia opýtať učiteľa, ak niečomu nerozumejú. Dôležité však je, aby si pedagóg tento fakt uvedomoval a snažil sa podať preberanú látku čo najlepšie. Vynikajúcou pomôckou je tzv. kladenie otázok (napr. aký je rozdiel medzi svetadielom a kontinentom?). Žiak si tak podvedome osvojuje analytické schopnosti, učí sa vyvodzovať závery a hľadať súvislosti.

Znalosť správne čítať sa s ľuďmi nesie celý život. Od základnej školy, cez strednú, až po dospelosť. Žijeme predsa v storočí, kedy je nutné informácie selektovať.

Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM