MČ Nad jazerom je skokanom roka v rebríčku transparentnosti. Kde sú na tom najlepšie?
Medzi 100 najlepších miest a mestských častí v rebríčku transparentnosti sa dostalo 8 košických mestských častí a aj samotné mesto. Najlepšie je Staré mesto a najhoršia MČ Sever.
Stovka najväčších slovenských samospráv je opäť o čosi otvorenejšia. Za dva roky sa dokázala v priemere zlepšiť o šesť percentuálnych bodov, vyplýva to z aktuálneho rebríčka transparentnosti miest, ktorý zostavila mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS).
Ako uviedol v utorok počas tlačovej konferencie v Bratislave analytik TIS Michal Piško, priemerné skóre 57 percent je dosiaľ najvyššie v histórii meraní, avšak stále ponúka priestor na zlepšenie.
„Okrem zvyšujúcej sa otvorenosti je dobrou správou i to, že TIS mohla prvýkrát udeliť najvyšší rating transparentnosti A+, ktorý získali za prekonanie hranice 85 percent dve samosprávy,“ povedal Piško. Prvenstvo obhájil Vranov nad Topľou so skóre 87 percent, najvyšší rating transparentnosti A+ získala aj bratislavská mestská časť Nové Mesto (86 percent). Za nimi s odstupom nasleduje tretia Rožňava (79 percent).
Aktualizácia 20. októbra: TI dodatočne aktualizovali rebríček, v ktorom boli pôvodne uvedené nesprávne pozície.
Ako si vedú košické MČ
Skokanom roka sa stala košická mestská časť Nad jazerom, ktorá zaznamenala vzostup až o 69 priečok a so ziskom 63 percent je aktuálne 28.
23. Košice – MČ Staré mesto
28. MČ Nad jazerom
40. MČ Juh
49. MČ KVP
55. MČ sídlisko Ťahanovce
61. MČ Západ
63. Mesto Košice
85. MČ Dargovských hrdinov
92. MČ Sever
Z výsledkov TIS vyplýva, že hodnotené mestá sa dokázali za posledné dva roky zlepšiť až v deviatich z celkovo 11 oblastí, najviac v oblasti bytov a sociálnych služieb.
Mierne zhoršenie nastalo v oblastiach dotácií a grantov, kde až 70 percent samospráv nezverejňuje informácie o menších dotáciách prideľovaných priamo primátorom alebo starostom, a zhoršenie nastalo aj v oblasti obecných podnikov a organizácií.
Spomedzi jednotlivých ukazovateľov možno vyzdvihnúť napríklad pokrok pri otázke video- alebo zvukových záznamov z rokovaní mestských zastupiteľstiev, ktoré už zverejňuje 65 zo 100 najväčších samospráv. V roku 2010 ich bolo len 13.
TIS sa prvýkrát rozhodla otestovať infozákon aj v mestských organizáciách, konkrétne v najväčších základných školách. Infožiadosti rozposlané na konci školského roka z adresy neznámeho študenta sa s veľkých pochopením nestretli. „Ukázalo sa, že školy majú počas letných prázdnin problém odpovedať na email. Zákonnú lehotu a formu nedokázalo dodržať 43 percent,“ priblížila Eva Bilená z TIS.
Transparentnosť miest merala TIS celkovo pomocou 105 indikátorov v 11 oblastiach. Vychádzali pritom z piatich rôznych zdrojov od webových stránok miest cez dotazník zaslaný radniciam až po údaje o súťažiach z Elektronického kontraktačného systému.