Mentálne postihnutí herci natočili prvý film. Premiéra bude v kine Úsmev
Sociálne divadlo Hopi hope v spolupráci s OZ Usmej sa na mňa natočilo svoj prvý film Emilyna ruža. Hercami sú mladí ľudia s mentálnym hendikepom.
Je to prvý hraný film s výnimočnými hercami. Žánrovo ide o čiernu komédia s politickým kontextom a premiéru bude mať 27. júna o 18:00 v Kine Úsmev a bude spojená s diskusiou s autormi a hercami.
Snímka sa točila od februára do júna 2018, trvá 50 minút a takmer všetci herci sú hendikepovaní. Scenár, réžiu a prácu s hercami mal na starosti Peter Kalmár – riaditeľ divadla. Pod réžiu, kameru a strih sa podpísal Košičan Ján Gálik. Vo filme účinkujú klienti OZ ArtEst a občianskeho združenia Usmej sa na mňa.
Sú emotívni
„S prácou s hendikepovanými umelcami máme skúsenosti z nášho divadla Hopi hope. Práca s nimi nie je jednoduchá, pretože niektoré veci nemôžu zvládať práve kvôli fyzickým či psychickým obmedzeniam, ale na druhej strane dokážu úžasne zahrať emóciu. Napríklad, naši chlapci sa vedia rozplakať do troch sekúnd,“ s úsmevom dodáva Kalo, ako ho všetci herci volajú.
Zábery sa natáčali v exteriéri, ale aj v Archíve mesta Košice, v ktorom vytvorili prostredie steampunku viktoriánskej doby, v Slovenskom technickom múzeu hľadali ilúziu železiarní a natáčalo sa aj v starej Tabačke a Zrkadlovej sieni VÚC. Film síce zobrazuje alternatívnu realitu, ale odohráva sa v Košiciach a používa košický dialekt.
- „Na skusy sme boli aj v Prahe na Mental Power Prague Film Festival, odkiaľ sme si priniesli inšpirácie pre našu ďalšiu prácu a v budúcom ročníku chceme náš film poslať do súťaže,“* dodal Kalmár.
Červený koberec
„Výnimoční mladí ľudia z OZ Usmej sa na mňa si prácu v komparze veľmi užívali. No tiež pochopili, že práca herca nie je taká jednoduchá, keď jednotlivé scény treba opakovať viac krát v zime, v daždi, v horúčave. Už teraz sa tešia na veľkolepú premiéru a na promenádu po červenom koberci, ktorú im chystáme“, prezradila Dagmar Kočiová, riaditeľka OZ Usmej sa na mňa.
Divadlo Hopi hope sa od roku 2012 venuje hendikepovanej mládeži a dospelým. Snaží sa dokázať, že mnohé sociálne skupiny sú schopné nielen brať, ale aj dávať. Zatiaľ to robili prostredníctvom divadelných hier, no najnovšie natočili prvý hraný film. Ide o adaptáciu ich staršej divadelnej hry s rovnakým názvom Emilyna ruža. „Dej sa odohráva v alternatívnej realite Rakúsko-Uhorska a je to pripomienka na to, čo prežívame na Slovensku v súčasnej dobe. Čiže divák by sa pri tejto komédii mal nielen zabaviť, ale aj zamyslieť. Príbeh je o láske, zrade a chamtivosti a primárne je prízemný. Až vo finále, keď v ňom divák spozná kauzy dneška, sa môže sám seba opýtať, že hendikepovaní nám nastavujú zrkadlo, aby sme si uvedomili, čo sa v spoločnosti deje,“ vysvetľuje zámer filmu jeho scenárista a vedúci divadla Peter Kalmár.