Naozaj neveselá téma: Múdre hlavy v Košiciach riešia únik mozgov
Na trend odlivu vedcov smerom na Západ poukazuje výskum britského ekonóma, ktorý dnes vystúpi na sympóziu v Košiciach. Jeho štúdia ponúka zaujímavé čísla v ohodnotení vedeckých pracovníkov u nás a v západnej Európe.
Slovenský vedec dostane v porovnaní s britským vedcom v rovnakom projekte za rovnakú prácu zhruba tretinový plat, konštatuje vo svojom výskume ekonóm Mike Galsworthy z University College London. Obrovské finančné rozdiely medzi krajinami východnej a západnej Európy pritom majú za následok vysoký odliv mozgov.
Odchod špičkových vedcov na Západ…
„Ak špičkoví východoeurópski vedci nedostanú dobrý plat v ich vlastnej krajine, a to ani keď je hradený z fondu EÚ, hľadajú si neraz svoje uplatnenie v zahraničí a tunajšia veda ostáva ochudobnená o ľudský potenciál,“ uviedol dnes v Košiciach Galsworthy z prestížnej britskej univerzity.
Dôležité je podľa neho začať prepájať informácie, aby Európska komisia (EK) spolu s iniciatívami prichádzajúcimi zdola pomáhala nachádzať inteligentné riešenia, ako podporiť východnú Európu na ceste k využitiu jej obrovského vedeckého potenciálu naplno.
Zverejnená dopadová štúdia EK, o ktorú sa opiera aj Galsworthyho výskum, uvádza, že západoeurópske štáty získali v oblasti zdravotníckeho výskumu celkom 34-krát väčšiu finančnú podporu EÚ, ako 12 stredo a východoeurópskych členských krajín EÚ, ktoré do nej vstúpili po roku 2004.
Jeden z hlavných dôvodov pre odliv vedeckých kapacít do západnej Európy je jednoznačne vyššie platové ohodnotenie. Vedci a výskumníci v dvanástke krajín na východe dostávajú nepomerne menšiu mzdu, ako dostávajú ich západní kolegovia, i keď pracujú v rámci EÚ projektov na rovnakom poste, či úlohe. „Stredoeurópske a východoeurópske vlády nechávajú svojich vedcov poddimenzovaním ich platov doslova v kaši. Následne Európska komisia situáciu ešte zhoršuje tým, že adaptuje výšku platov na lokálne pomery,“ hovorí Galsworthy.
Zastavenie trendu…
Aby sa zastavil únik mozgov z východnej Európy, ekonóm navrhuje zvýšenie platov východoeurópskych vedcov. Kompenzačné mzdy by síce na jednej strane zaťažili rozpočet štrukturálnych programov, avšak v konečnom dôsledku by zabránili zbytočnej migrácii vedeckých talentov za lepšími platovými podmienkami na Západ.
V oblasti lekárskych vied, kde vedci zo strednej a východnej Európy zaostávajú najvýraznejšie, by zdvojnásobenie ich platov zaťažilo rozpočet jednotlivých projektov iba 2,5 percenta. Aj pri dvojnásobnom zvýšení miezd v týchto krajinách by únia na výskume podľa Galsworthyho ušetrila a benefitom by bola zvyšujúca sa úroveň vedeckej základne v strednej a východnej Európe. Tomuto problému sa však nevenuje dostatočná pozornosť na národnej úrovni, ani na úrovni EK. „Vidieť obrovské finančné rozdiely medzi východom a západom ma viedlo hlbšie a hlbšie do politiky a bol som šokovaný z niektorých vecí, na ktoré som prišiel,“ vraví Galsworthy.
Vedecké sympózium v Košiciach
Britský ekonóm vystúpi dnes popoludní v Košiciach na pôde Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) na tému Podfinancovanie medicínskeho výskumu vo východnej Európe v rámcových programoch EÚ. Ide o súčasť programu sympózia asociácie výskumných inštitúcií pôsobiacich na Slovensku, Ukrajine a v Maďarsku pod názvom Cassiovia Life Sciences (CLS).
Asociácia CSL vznikla v tomto roku vzhľadom na potrebu medziregionálnej kooperácie vedeckých inštitúcií zaoberajúcich sa biomedicínskym výskumom. Myšlienkou bolo integrovať potenciál výskumných inštitúcií a prepojiť ho s možnosťami malých a stredných podnikov.