Návrat k tradičným remeslám: Najväčší záujem o ne majú ITčkári, bankoví úradníci či účtovníci
Zdá sa, že tradičné remeslá nezaniknú. Pre mnohých ľudí ide o efektívny spôsob relaxu alebo hobby.
Podľa riaditeľky Regionálneho centra remesiel ÚĽUV Bratislava Oľgy Fratričovej tradičné remeslá nezaniknú, a to aj napriek tomu, že o niektoré nie je veľký záujem. Veľkej obľube sa teší najmä hrnčiarstvo a paličková čipka.
Kurz remesiel pre dospelých
Ústredie ľudovej umeleckej výroby pravidelne organizuje kurzy remesiel pre deti i dospelých. „Veľa ľudí to berie ako koníček, ako relax. Keď sme robili štatistku, že z akých oblastí sa k nám ľudia hlásia, tak väčšinou to boli takí ľudia, ktorí si potrebovali vyčistiť hlavu, ako napríklad IT-čkári, bankoví úradníci, účtovníci a podobne. Máme i takých ľudí, ktorí si to chcú nechať ako zadné dvierka, alebo ako aktivitu na dôchodok,“ priblížila Fratričová.
Podľa jej slov sa z niektorých absolventov kurzov stali úspešní výrobcovia. Najväčší záujem je o hrnčiarsku výrobu. Tento kurz však ľudia vnímajú len ako koníček a neplánujú sa mu venovať profesionálne. Zriadenie hrnčiarskej dielne je podľa jej slov finančne náročné.
Paličková čipka opäť „in“
Podľa Fratričovej sa do módy opäť dostáva paličková čipka. „Veľmi sa rozšírila a zatraktívnila. Pred 20 – 30 rokmi bola takmer na ústupe. Dnes je na Slovensku mnoho čipkárov a klubov,“ povedala. Remeslá, ktoré sú u nás na ústupe sa snažia oživiť. „Je to napríklad práca s rohovinou. Roh z hovädzieho dobytka sa ďalej spracováva. Dá sa z toho vyrobiť napríklad hrebeň, gombík, alebo soľnička,“ tvrdí Fratričová.
Ako Fratričová ďalej uviedla, ľudia sa v súčasnosti snažia nájsť návrat k prírode, preto sa o budúcnosť remesiel neobáva. Sú však i také, ktoré sa vzhľadom na ich špecifické výrobné postupy nepodarí udržať. „Je to napríklad výroba košíkov z korienkov, alebo tašky zo šáchoria, pretože spôsob získania toho materiálu je veľmi náročný,“ skonštatovala Fratričová.
Modrotlač sa dostala takmer do zabudnutia
Takmer do zabudnutia sa dostala i modrotlač, čo je indigom namodro farbená látka s tlačenými vzormi. Pre Mateja Rabadu je živobytím. „Na začiatku som si myslel, že keď si zoženiem recepty na správne namiešanie farieb bude všetko v poriadku. Zohnať si recept je desať percent úspechu. Každá časť výroby, od správneho namiešania správnych pomerov chemikálií a farbiva, až po samotnú zručnosť má svoje náročné špecifiká,“ tvrdí Rabada.
Ako uviedol, ľudia sa v súčasnosti vracajú k remeslám a dokážu oceniť ručnú prácu. „U mňa bol dôvod ten, že som zistil, že modrotlač na Slovensku zanikla. Študoval som textilnú tlač na strednej škole a na vysokej škole som študoval na katedre textilu, čiže k tomu textilu som mal vždy blízko,“ dodal.
Foto: Ilustračné