Nikola (15) vzbudzuje rešpekt aj u chalanov: 100 kg činku dvíha ako nič, medailí má ako maku

Nikola je mladá baba, ktorá sa rozhodla venovať vzpieraniu. Teraz zbiera úspechy jeden za druhým!

Lenka Fedorová
Ilustračný obrázok k článku Nikola (15) vzbudzuje rešpekt aj u chalanov: 100 kg činku dvíha ako nič, medailí má ako maku
Zdroj: Dnes24.sk

Nikola Seničová má len 15 rokov, no na svojom konte už niekoľko skvelých úspechov. Je študentkou prvého ročníka na Športovom Gymnáziu v Košiciach. Nikola je všestranná športovkyňa, no teraz sa venuje naplno vzpieraniu. V roku 2015 získala striebornú medailu v dvojboji na Majstrovstvách Európy vo švédskej Landskrone, čo patrí k jej najväčším úspechom. Mladú športovkyňu sme pre vás vyspovedali v rozhovore.

Vzpieranie je taký netradičný šport pre mladú babu. Čo ťa k nemu priviedlo?

Je to zložité. Hrávala som predtým 5 rokov tenis. Potom sa ma mamkin priateľ opýtal či nechcem skúsiť vzpieranie. Všimol si moju silu a môj talent, keď som s ním chodila do fitka. On robil silový trojboj. Tak som skúsila vzpieranie. Hneď po prvom tréningu sa mi to začalo páčiť, tak som s tým pokračovala ďalej. Začala som vyhrávať súťaže, tak ma to posúvalo ďalej a ďalej.

Dvíhanie ťažkých činiek vyzerá byť veľmi náročné. V čom spočíva tvoj tréning?

V maximálnom sústredení, lebo zdvíhanie takýchto vysokých váh je veľmi náročné a človek sa potrebuje pritom aj veľmi sústrediť.

Čo je podľa teba na tomto športe najťažšie, napríklad nejaké bolesti na súťaži?

Na tomto športe je najťažšie asi udržať sa v tom stave, že vás ten šport baví. Nenastávajú tu nejaké výnimočné situácie, ktoré by sa stále obmieňali, pretože vo vzpieraní sa zväčša opakuje to isté dookola. A o bolestiach ani nehovorím. Po každej súťaži zisťujem, že môžu bolieť aj také časti tela, ktoré som dovtedy ani nepoznala.

Nestáva sa ti, že kvôli súťažiam musíš vymeškať školu? Čo na to hovoria tvoji učitelia a spolužiaci, podporujú ťa?

Ja chodím na športové gymnázium a na tejto škole sa učitelia správajú ako skutoční profesionáli. Čiže rešpektujú nielen mňa, ale všetkých špičkových športovcov na tejto škole.

V čom sa ti tento šport páči, resp. čo všetko ti priniesol?

To, že môžem v tomto športe využiť moju silu a tento šport mi priniesol aj nový spôsob života. Čiže musím žiť a správať sa ako profesionálny športovec.

Máš v tomto športe aj nejaký svoj vzor?

Áno mám. Volá sa Martin Tešovič.

Na svojom konte máš niekoľko skvelých úspechov. Ktorý si ceníš najviac?

Nedá sa vybrať úspech, ktorý by som si cenila najviac. Za každým z mojich úspechov je veľa driny a námahy. Ale, ak by som si mala predsa vybrať jeden, bolo by to 2. miesto na Majstrovstvách Európy.

Stalo sa ti na súťaži niečo, čo ti tak najviac utkvelo v pamäti?

Najviac asi to, keď sme boli na súťaží v Česku a pri mojom poslednom pokuse v nadhode sa mi po premiestnení zatočila hlava a ja som odpadla. Som rada, že sa mi nič nestalo.

Stretla si sa na súťažiach aj s nejakými veselými či naopak nepríjemnými situáciami?

Áno s oboma som sa už určite stretla, ale radšej spomínam na tie dobré. Je ich veľa…a keby len zo súťaží. Najviac ich je z ciest na ne. :)

Vzpieranie si vyžaduje obrovskú silu v rukách. Majú potom pred tebou chalani rešpekt? :)

Chalani má berú skoro ako každé dievča v mojich rokoch, ale niekedy si všímam, že sa má pokúšajú naštvať čo najmenej, keďže vedia akú váhu dvíham. Rešpekt majú určite :)

Zostáva ti popri škole a trénovaní aj nejaký voľný čas? Ak áno, ako ho tráviš?

Áno rada hrám futbal, basketbal, nohejbal a hádzanú.

Môže vás zaujímať:

V Košiciach vyrastá ďalší hokejový talent: Roman (13) to s hokejkou naozaj vie, jeho vzor je Kane

Košická basketbalistka Bálintová (21) otvorene: Najťažšie sú rána, mojím snom je Rusko

Zdroj: Dnes24.sk