Obyvatelia Janíka spaľovňu nechcú, podľa investora pôjde o splynovacie zariadenie
V katastri obce Janík v okrese Košice-okolie by malo vyrásť splyňovacie zariadenie. Obyvatelia sa boja o životné prostredie.
Predpokladané náklady investície na realizáciu projektu predstavujú približne dva milióny eur. Obyvateľom obce či okolitých dedín sa tento zámer nepáči, obávajú sa zhoršenia kvality životného prostredia. Podľa okresného úradu sa to má posúdiť v procese EIA, investor sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal.
Zmena činnosti
Projekt Splyňovanie biomasy Janík vznikol v roku 2013, investor tento rok oznámil zmenu navrhovanej činnosti. Tá spočíva v doplnení pôvodných surovinových zdrojov na výrobu plynu z biomasy – zahŕňa drevnú štiepku, energetické plodiny a obilnú slamu.
„Novými vstupnými surovinovými zdrojmi na výrobu plynu v navrhovanej činnosti bude okrem spomínanej biomasy aj tuhé druhotné palivo (TDP) v pomere minimálne 30 percent obsahu biomasy a maximálne 70 percent obsahu TDP,” uviedla vedúca oddelenia odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Košice-okolie Beáta Serbinová.
Podľa augustového rozhodnutia okresného úradu sa má zmena posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Za najvýraznejšie vplyvy pôsobiace na obyvateľstvo označil napríklad množstvo emitovaných emisií, zápach, hluk či zvýšenú intenzitu dopravy. Posúdením sa má zistiť, či sú environmentálne vplyvy na životné prostredie únosné a primerané.
Obec vníma rozhodnutie úradu ako nádej. Starosta Július Begala tvrdí, že odpad bude do Janíka privážaný aj zo zahraničia. „Nikto nebude vedieť, čo v ňom je. Miesto, kde sa to plánuje, je inundačné pásmo povodia Idy, kde je zátopová oblasť. Pri uskladňovaní – aj keby k spaľovaniu nedošlo, keď vznikne povodeň, všetko sa z tých odpadov môže vyplaviť. Neďaleko je tiež štátom chránená mokraď a blízko žije aj bobor.“
O spaľovňu vraj nejde
Proti zámeru investora je tiež približne 1300 ľudí, ktorí sa podpísali pod petíciu. V nej napríklad pripomínajú, že životné prostredie v Košickej kotline je dlhodobo zaťažované hutníckym priemyslom, výrobou stavebných hmôt aj intenzívnym poľnohospodárstvom.
„Ozvali sa už aj obce z Maďarska, keďže sme od hraníc tri kilometre. Odpor proti zámeru spaľovne podalo 36 obcí z prihraničia z maďarskej strany a 24 obci zo slovenskej strany,“ dodal.
Voči augustovému rozhodnutiu okresného úradu sa investor odvolal. Činnosť bola podľa neho z hľadiska vplyvov na životné prostredie už riadne posúdená a občania Janíka ani priľahlých obci voči tomu nemali námietky. „Dochádza k podstatnému zníženiu dopravy, a to až o 400 prejazdov ročne,“ uviedol konateľ spoločnosti AR DONAX Peter Čunderlík.
V procese posudzovania zmeny boli podľa neho občania uvedení do omylu tým, že ide o spaľovňu, čo podľa jeho slov nie je pravda. „Samotné zariadenie pritom ani nemá komín,“ dodal.
Vyrobený vyčistený plyn má slúžiť na výrobu energie. Elektrickú energiu chcú dodávať do distribučnej siete a teplo využívať na vlastné účely. „Cieľom zámeru je prispieť k prechodu na obehové hospodárstvo. Využije sa odpadová biomasa a TDP, ktoré nie je odpadom, ale riadnym certifikovaným produktom,“ uviedol.
S realizáciou investície začali vykonaním terénnych úprav. Pokračovať by chceli po schválení navrhovanej zmeny. Predpokladaný čas potrebný na vybudovanie prevádzky je podľa Čunderlíka približne 18 mesiacov.