Odsúdený bývalý viceprimátor Eugen Čuňo neuhradil peňažný trest, požiadal o splátky
Právoplatne odsúdený Eugen Čuňo doteraz neuhradil peňažný trest vo výške 10-tisíc eur, na ktorý ho okrem ôsmich mesiacov podmienečne odsúdil Najvyšší súd SR.
Eugen Čuňo podal 21. marca žiadosť o povolenie splátok. O žiadosti bude rozhodovať súd. Informovala o tom hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku Katarína Kudjáková.
Na rovnaké tresty definitívne odsúdil 24. januára senát NS SR pod vedením Juraja Klimenta aj dvoch ďalších spoluobžalovaných – Ladislava Pirovitsa a Viktora Kašpera, v dlhoročnej súdnej kauze. Posledný z odsúdených peňažný trest vo výške 10-tisíc eur uhradil až v pondelok (25. 3.).
Ak neuhradí, dostane náhradný trest
Ak by bývalý viceprimátor Košíc peňažný trest neuhradil, okrem právoplatného trestu odňatia slobody na osem mesiacov s podmienečným odkladom na 12 mesiacov by mu hrozil náhradný trest v trvaní pol roka.
NS SR na svojom verejnom zasadnutí koncom januára uznal Čuňa a ďalších spomínaných dvoch obžalovaných vinnými z nepriamej korupcie. Definitívne tak trojicu v korupčnej kauze po dlhých rokoch právoplatne odsúdil.
Naposledy ŠTS v Pezinku odsúdil koncom novembra 2017 Čuňa a ďalších dvoch obžalovaných Kašpera a Pirovitsa na peňažný trest 2000 eur za trestný čin nepriamej korupcie spáchaný spolupáchateľstvom. V prípade, ak by sumu neuhradili, súd im určil náhradný štvormesačný trest odňatia slobody.
Rozsudok však nebol vtedy právoplatný – odvolali sa tak obžalovaní, ako aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).
Korunný svedok
ŠTS pri rozhodnutí vychádzal najmä z výpovede korunného svedka Maroša Merjavého v tomto prípade, vyhotovených obrazovo-zvukových záznamov, výpovedí ďalších svedkov a listinných dôkazov. Merjavého svedectvá spochybňovali viac ráz všetci traja obžalovaní aj ich obhajcovia.
Tento svedok vystupuje vo viacerých súdnych kauzách -napríklad na Okresnom súde Bratislava I je jedným z obžalovaných v prípade faktoringového podvodu spoločne so známou východoslovenskou podnikateľkou Eleonórou Kabrheľovou.
„Súd určil v podstate symbolické tresty, naozaj táto trestná vec sa ťahá už neskutočne dlho,“ uviedol v novembri 2017 predseda senátu ŠTS pri odôvodňovaní rozsudku. Obžaloba v tejto veci bola podaná ešte v roku 2005, teda na súdoch, prokuratúre a polícii sa ťahala približne 14 rokov.
V tomto prípade išlo už o štvrtý rozsudok prvostupňového súdu. Už v januári 2009 vtedajší Špeciálny súd v Pezinku odsúdil Čuňa na šesťročný trest odňatia slobody a dvoch spoluobžalovaných rovnako na šesť rokov.
NS SR v novembri 2009 však tento rozsudok zrušil. ŠTS potom v máji 2011 všetkých troch obžalovaných zase oslobodil. Voči tomu sa odvolal dozorujúci prokurátor ÚŠP na NS SR, ktorý oslobodzujúci rozsudok v apríli 2012 zrušil.
Požadoval desaťpercentnú províziu
Následne v novembri 2015 senát ŠTS odsúdil Čuňa a uvedených ďalších dvoch obžalovaných na 12-mesačný trest odňatia slobody nepodmienečne za trestný čin nepriamej korupcie spáchaný spolupáchateľstvom. Zároveň každému obžalovanému uložil peňažný trest vo výške 20-tisíc eur. Tento rozsudok taktiež zrušil NS SR.
Čuňo podľa obžaloby na jeseň 2002 spolu s obžalovanými Kašperom a Pirovitsom požadoval od štatutára jednej spoločnosti státisícový úplatok. Firma sa v tom čase stala hlavným dodávateľom výstavby nájomných bytov na košickom sídlisku Dargovských hrdinov.
Mesto potrebovalo na výstavbu bytov financie zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Obžalovaní údajne prisľúbili štatutárovi spoločnosti dotácie v celkovej výške viac ako šesť miliónov eur. Podmienkou však mala byť desaťpercentná provízia.