Dobšinské lesy s vážnym problémom: Aké opatrenia sa zatiaľ prijali?
Problém pretrváva roky, no v posledných mesiacoch evidujú zvýšený nárast. K téme sa vyjadril konateľ mestských lesov.
Podľa slov konateľa spoločnosti ML Dobšiná Marcela Kollárika sa jedná o najpálčivejší problém posledných rokov a vo zvýšenej miere posledných mesiacov. Napadnutie smrekových porastov podkôrnym hmyzom zaevidovali aj v lesoch nad Dobšinou.
„Prvotne je to viditeľné len nenápadným rednutím koruny, obranným zasmolením kmeňa, či vyschýnaním ihlíc, ich sčervenaniu a následnému opadaniu ihličia aj kôry. Za všetkým je v najväčšej miere jeden z chrobákov čeľade „nosáčikovité“ lykožrút smrekový (Ips typographus),“ uviedol Kollárik.
Dospelé chrobáky, ktoré od konca apríla napádajú stojace stromy aj vývraty sa zavŕtavajú pod kôru, kde požierajú ich lyko, ktoré zaisťuje transport vody a živín v strome. Následne začne strom usychať až nakoniec uhynie.
„Zdravé smreky majú určitý obranný mechanizmus vo forme miazgy, ktorou sa dokážu pred škodcom chrániť, tým že po narušení živičných kanálikov ich doslova prilepí a chrobák zahynie. Avšak ak strom, či už aj celkom zdravý napadne naraz niekoľko tisíc votrelcov, neubráni sa ich útoku,“ spresňuje konateľ spoločnosti ML Dobšiná.
Dôvod jednoznačne nepoznajú
Prečo sa to dnes deje v takýchto obrovských rozmeroch, tak na to jednoznačne nevedia odpovedať ani lesnícki experti, ktorí sa zaoberajú problematikou ochrany lesa. „Spomeniem aspoň niekoľko činiteľov, ktoré priamo ovplyvňujú hynutie smrečín na našom území. Asi najväčší problém dnešných dní sú výkyvy počasia. Najmä extrémne horúčavy v minulých rokoch, suché letá a mierne zimy. To sú procesy, ktoré priamo podporujú početnosť stavov podkôrneho hmyzu,“ informuje Marcel Kollárik.
Ako dodal, v okolí Dobšinej je častý výskyt vetrových polomov na čoraz väčších územiach s roztrúsenými malými lokálnymi kalamitami. Rýchlosť spracovania vetrovej kalamity sa následne priamo odzrkadlí v náraste sekundárnej t.j. kôrovcovej kalamity.
Ďalším činiteľom je podľa lesníka technológia dnešných ťažieb, hygiena porastov a aj doba ťažby. Ešte v päťdesiatych rokoch minulého storočia sa ihličnaté drevo ťažilo hlavne v zimnom období, surové kmene sa odkôrňovali a kôra sa následne pálila. Týmto sa eliminovali podmienky pre šírenie podkôrneho hmyzu. Problémom sú aj monokultúry smreka, ktoré u nás v minulosti vznikali umelými sadbami kvôli potrebám baníctva. Práve takéto porasty sú dnes najviac atakované a najmenej dokážu čeliť podkôrnemu hmyzu. Tých ďalších činiteľov by sme mohli menovať desiatky, no nič na tom nezmení fakt, že sa momentálne naše lesy už niekoľko rokov zaraďujú medzi oblasti kde dochádza k veľkoplošnému hynutiu smrečín.
Urýchlené odstraňovanie kalamitného dreva
„Našou povinnosťou je urýchlene pokračovať v spracovaní kalamitného dreva, vrátane napadnutých tzv. živých chrobačiarov. Už v jarných mesiacoch sme prijali mimoriadne opatrenia na zvýšenie výkonu ťažby kalamitného dreva, kedy došlo k prekročeniu objemu napadnutého dreva oproti poslednému aktualizovanému stavu, podľa ktorého bol pripravený aj plán ťažby na rok 2016,“ spresňuje informácie Marcel Kollárik.
V spolupráci so štátnou správou a Národným lesníckym centrom navrhli niekoľko desiatok porastov zaradiť do rekonštrukcie, kde sa vykoná zmena štruktúry lesa t.j. smrekové monokultúry nahradí zmiešaný les.
„Dnes pomaly nie je lokalita, kde by sa nevykonávala ťažba dreva. Pre zaujímavosť uvediem, že momentálne je zapojených do ťažbovej činnosti cca 30 univerzálnych a špeciálnych lesných kolesových traktorov, 4 lanovkové systémy, 3 konské záprahy. Spolu skoro stovka ľudí. Chcem poprosiť všetkých návštevníkov našich lesov, aby vo zvýšenej miere boli opatrní a rešpektovali informácie o vykonávaných ťažbách dreva,“ dodal na záver Marcel Kollárik, konateľ spoločnosti ML Dobšiná.
Foto: ilustračné