Gynekológ Attila Anna otvorene: Tieto problémy trápia mladé dievčatá v Rožňave najčastejšie

Gynekológ Attila Anna pochádza z Rožňavy a ako lekár pôsobí už niekoľko desiatok rokov. Ako povedal pre náš portál, hneď po škole nastúpil do nemocnice v zahraničí. Svoju kariéru začal ako gynekológ v menšej nemocnici v susednej Českej republike a počas deviatich rokov pracoval na viacerých špičkových pracoviskách. Potom sa však rozhodol s rodinou vrátiť sa na Slovensko, už ako špecialista gynekológ-pôrodník do vlastnej ambulantnej praxe, kde pôsobí dodnes a zároveň vykonáva ústavné pohotovostné služby na gynekologicko – pôrodníckom oddelení nemocnice v Rožňave.

Prečo ste sa rozhodli práve pre tento odbor?

Vždy som sa chcel stať chirurgom. Pôvodne som mal nastúpiť na chirurgické oddelenie, ale kolega zo Slovenska obsadil moje miesto a dostal som ponuku nastúpiť na gynekológiu. Bola to skôr náhoda alebo to rozhodol osud?

Pochádzate z lekárskeho prostredia?

Pokiaľ viem nie. V našej rodine som prvý vyštudovaný lekár a tu musím spomenúť svojho nebohého starého otca, ktorý ma v tom najviac podporoval. Veľká vďaka za to!

Poväčšine sa tomuto odboru venujú muži? Prečo je to tak?

Gynekológia je vlastne chirurgický odbor, každý začínajúci lekár na gynekológii musí stáť hodiny pri operačnom stole, čo je veľmi náročné. Možno je to jedna z príčin, na druhej strane trochu s humorom poviem, kto iný, ako my muži sa máme starať o naše nežné ženské pohlavie?!

Pamätáte sa na svoje pocity, keď ste prvýkrát nastúpil na oddelenie?

Pamätám sa veľmi dobre na svoje ťažké začiatky, keď ma pán primár poslal robiť ultrazvukové vyšetrenie a bol som vďačný, že tam bola skúsená sestrička, ktorá mi ukázala ako vôbec zapnúť ultrazvuk a čo mám hľadať na obrazovke. Štúdium na lekárskej fakulte vás uvedie do medicíny skôr teoreticky, ale skutočné medicínske zručnosti získate až počas praxe.

Pri koľkých pôrodoch ste boli počas práce na oddelení?

Mal som možnosť pracovať na vyššom perinatologickom pracovisku v Zlíne, kde sme mali 2800 pôrodov ročne. Bol som pri približne 200 pôrodoch ročne a celkové štatistiky pôrodov nevediem.

Teraz ste už len výlučne v ambulancii? Čo všetko obnáša vaša práca?

Denne strávim osem hodín vo svojej gynekologickej ambulancii a počas pohotovostných služieb na gynekologickom oddelení v Rožňave som ostal aj pri pôrodoch. Práca v gynekologickej ambulancii obnáša vykonávať preventívne prehliadky u žien, diagnostické vyšetrenia a liečbu nádorových a zápalových ochorení, sledovanie tehotenstva a mnoho iných výkonov.

Navštevujú vašu ambulanciu aj tínedžerky? Čo ich trápi najviac?

V gynekologickej ambulancii registrujeme tíndžerky vo veku od 15 rokov. Mnohé prichádzajú sami alebo v sprievode mamky kvôli ťažkostiam alebo preventívne. Mladšie dievčatá trápia hlavne poruchy menštruačného cyklu, hormonálne poruchy, zápalové ochorenia hlavne po začatí sexuálneho života. Riešime aj otázky antikoncepcie a preventívne očkovania sexuálne prenosných ochorení.

Prichádzajú k vám aj tehotné tínedžerky? Aký bol vek najmladšej mamičky?

Bohužiaľ áno. Keďže ide o neplánované tehotenstvo, väčšina tínedžeriek žiada o umelé prerušenie tehotenstva. Najmladšia tehotná mala 13 rokov a museli sme to riešiť v spolupráci s políciou. V dnešnej dobe sexuálna aktivita mnohých dievčat začína príliš skoro aj vo veku 12–15 rokov, keď ešte detský organizmus nie je schopný brániť sa mnohým infekčným ochoreniam.

Čo je podľa vás na vašej práci najkrajšie?

Možno to znie ako fráza, ale každý lekár je najviac spokojný, keď vidí vyliečenú zdravú pacientku a platí to hlavne pri onkologických diagnózach. V pôrodníctve je najkrajšia zdravá a spokojná mamička po pôrode zdravého dieťatka.

A naopak čo považujete za najťažšie?

A čo je najťažšie? Robiť svoju prácu na 100% a neurobiť a skôr neprehliadnuť závažný aj skrytý problém u pacientky. Gynekológ musí byť aj dobrý psychológ a musí rozpoznať aj problém často skôr psychického charakteru.

Spomeniete si, na nejaký pekný zážitok počas vašej praxe?

Našťastie pekných zážitkov je veľa. Mojím najväčším zážitkom však bolo porodiť svoju vlastnú dcérku trochu nepripravene, bez rukavíc, vzhľadom na rýchly priebeh pôrodu.

Chcú budúce mamičky vedieť pohlavie svojho bábätka?

Áno, skoro vždy. Je to najčastejšia otázka počas ultrazvukového vyšetrenia a aj častejšia otázka ako to, či je plod v poriadku.

Stalo sa vám, že mamička nebola spokojná s pohlavím svojho dieťatka?

Počas ultrazvukového vyšetrenia sú často prítomní aj budúci oteckovia a po troch otázkach či som si istý, že bude dievča je jasné, že otecko je mierne sklamaný a očakával skôr futbalistu.

Keby ste mali porovnať ženy pred desiatimi rokmi a teraz je v ich požiadavkách, alebo informovanosti nejaký rozdiel?

Väčšina žien aj tehotných mamičiek má dostatok informácií hlavne cez internet a preto sú v požiadavkách na zdravotnú starostlivosť náročnejšie. Na jednej strane nám informovaná pacienta uľahčuje komunikáciu v ambulancii, na druhej strane prílišná aktivita pacientok môže narušiť dôveru vo vzťahu lekár-pacient. Príkladom je keď sa pacientka sama bez vedomia svojho lekára objedná na vyšetrenia v iných zariadeniach, len aby sa uistila že jej gynekológ má pravdu.

Nikdy ste neoľutovali, že ste sa rozhodli stať gynekológom?

Ako som už spomínal, gynekológom som sa stal náhodou osudu, ale v žiadnom prípade neľutujem, že sa tak stalo. Naopak som vďačný osudu a úprimne poviem, že aj keď je to náročné, mám svoju prácu rád.

Boli ste aj pri pôrodoch svojich detí? Aký to bol pocit?

Pri pôrodoch svojich detí som bol v úlohe otca, nie lekára, o to ťažšie som to prežíval. Pri pôrode najstaršieho syna sme mali väčšie komplikácie, preto viem pochopiť všetkých rodičov, ktorý mali negatívnu skúsenosť z pôrodov. Ako som spomínal, pri pôrode som bol nakoniec aj pôrodníkom. S manželkou máme tri zdravé deti a to je zo všetkého to najdôležitejšie.

Ako najradšej relaxujete?

Som vášnivým poľovníkom. Relaxujem v prírode, kde sa snažím nemyslieť na každodenné problémy a stresy. V zime lyžujem a keď mám čas zahrám si aj tenis.

Ďakujeme za rozhovor a želáme veľa úspechov v pracovnom a aj súkromnom živote.