Stalo sa pred 94 rokmi: Ján Majko objavil Domicu, FOTO
Jaskyniar Ján Majko objavil krásne priestory Domice pred 94 rokmi. Ako sa mu to podarilo?
Jaskyňa Domica sa nachádza na území dvoch štátov. Meria 5358 metrov a tvorí jeden celok s jaskyňou Baradla v Maďarsku. Objavil ju jaskyniar Ján Majko pred 93 rokmi – 3. októbra 1926.
Hlbokou priepasťou vpred
Domica poskytla krátkodobý útulok najstarším neolitickým obyvateľom východného Slovenska, ktorí boli tvorcami kultúry s východnou lineárnou keramikou – jej lokálnej odnože, tzv. gemerskej lineárnej keramiky. Neskôr pôvodný vchod do podzemia uzavrela sutina a jaskyňa sa stala nedostupnou. Jaskyňa Stará Domica bola dávno známa.
V roku 1926 z jej dna J. Majko prenikol priepasťou do rozsiahlych podzemných priestorov Domice v ktorých sa našlo množstvo rozličných archeologických nálezov.
„Na viacerých miestach sa zistili kolové jamy obytných objektov a ohniská. Množstvo zrekonštruovaných nádob z črepov, ako aj terasovito odkopaný svah jemnej hliny na brehu Styxu so stopami odtlačkov kamenných nástrojov svedčí o výrobe keramiky. Hladidlá, šidlá, šípy, hrebeň, prsteň, ozdobená valcovitá obrúčka a udica reprezentujú vrchol neolitického opracúvania kostí. Zachovali sa i závesky z mušlí a zvieracích zubov. Z kamenných nástrojov sú zastúpené hladené sekerky, kliny a mlat s prevŕtaným otvorom i štiepané kamenné nástroje – nože a škrabadlá. Dôkazom výroby tkanín je nález otlačku hrubej tkaniny v hline, hlinené prasleny i zlomok kužeľovitého tkáčskeho závažia. Zadné časti jaskyne boli pravdepodobne posvätnými a kultovými miestami, kde sa zachovali kresby uhľom. Domica je jedným z najvýznamnejších nálezísk bukovohorskej kultúry na Slovensku,“ píše sa na webe Správy slovenských jaskýň.
Našiel spojitosť medzi Domicou a Čertovou dierou
Tým sa potvrdila existencia mohutných podzemných priestorov medzi jaskyňou Baradla v dnešnom Maďarsku a Čertovou dierou na území dnešnej Slovenskej republiky, v celkovej dĺžke 21 kilometrov. Dostal sa do priestorov terajšieho Majkovho dómu. Vtedy preskúmal s ďalšími členmi aj podzemný tok rieky Styx a Panenskú chodbu. Spojiť Domicu s Čertovou dierou sa mu podarilo v roku 1929.
Zapísaná do svetového dedičstva
Najväčšia jaskyňa Slovenského krasu sa nachádza v južnom svahu Silickej planiny v okrese Rožňava. Unikátnym formám sintrovej výzdoby v nej dominujú pramienkové kvaple a pagodové stalagmity. Je to tiež naša najvýznamnejšia biospeleologická lokalita.
V roku 1995 bola spolu s ostatnými jaskyňami Slovenského a Aggtelekského krasu zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO (United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization – Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru).
Od roku 2001 je zapísaná do zoznamu Ramsarských mokradí. Archeologický význam jaskyne s výskytom nástenných malieb presahuje rámec územia.
Okrem jaskynných útvarov sa nachádzajú v jaskyni aj rôzne živočíchy. Mnohonôžky či chvostoskoky sú voľným okom neviditeľné. Pozornosť návštevníkov pútajú najmä netopiere.
Sledujte nás aj na našom Facebooku a Instagrame a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah z Rožňavy a okolia.
Foto: ilustračné
