Protipovodňové aktivity na Spiši: Hydrológ Kravčík o alternatíve proti záplavám
Na Slovensku máme množstvo vodných priehrad, ktoré sa stávajú časovanými ekologickými bombami. Podľa ekológa a hydrológa Michala Kravčíka je najhorším scenárom to, ak by sa vytvárali nové vodné nadrže a revitalizácia poškodenej zerodovanej krajiny by sa v povodiach starých priehrad zanedbala.
Tieto oblasti sú plné odpadu a preto ako prvé by sa malo pristúpiť k zabráneniu jeho ďalšieho hromadenia. „Zanedbávaním a poškodzovaním krajiny sa priehrady postupne zanášali a stavajú sa časovanou bombou naakumulovanej zeminy z eróznej činnosti i odpadu," uviedol Kravčík. Priehrady sú sústavne zanášané okolitými sedimentmi a jeho odstraňovanie je oveľa pomalšie, ako ukladanie nového.
V lesoch pri povodiach priehrad tiež vznikajú stále nové lesné a poľnohospodárske cesty, po ktorých sa s dažďovou vodou dostáva do priehrad aj množstvo zeminy, konáre, či lístie. „Pribúdajúce zrigolované spevnené plochy v intravilánoch miest a obcí zvyšujú unášaciu rýchlosť tečúcej vody, ktorá zbiera so sebou odpad z intravilánov a hromadí ho v priehrade. Exemplárnym príkladom nedoriešených súvislostí výstavby je priehrada Ružín, v ktorej sa akumuluje všetok odpad z celého povodia Hornádu, navyše s neblahým dedičstvom ťažkých kovov v sedimentoch z priemyselnej činnosti (Krompachy, Rudňany)," konštatoval Kravčík.
Do priehrad sa dostáva aj odpad z neďalekých obcí. „Zanedbávaním vodohospodárskych funkcií krajiny s vytváraním čiernych skládok sa priehrady stavajú časovanými ekologickými bombami. V nich sa zhromažďuje všetok odpad, ktorý priamo či nepriamo vytvoril človek," dodáva.
Suma 33 milónov eur by dokázala revitalizovať prírodu v Levočských vrchoch
Myslí si tiež, že peniaze, ktoré plynú do protipovodňových opatrení a zriaďovaní nových priehrad by sa mali použiť efektívnejšie a dopĺňa, že každá priehrada má približne 10– percentnú rezervu na manipuláciu s povodňovými prietokmi, z čoho vyplýva, že investície do priehrad slúžia protipovodňovej ochrane na úrovni 10 percent. Ako príklad spomína plán vybudovania vodnej nádrže Tichý Potok na hornej Toryse v Levočských vrchoch, ktorej výstavba má stáť 330 miliónov eur. V tejto nádrži by malo za normálnych okolností byť 24 miliónov metrov kubických vody s retenčnou povodňovou rezervou 2,4 m3, z toho vyplýva, že na protipovodňovú ochranu pripadá z tejto sumy podľa hydrológa len 33 miliónov eur.
„Ak by sa do povodia plánovanej výstavby Tichý Potok investovalo 33 miliónov eur na revitalizáciu krajiny, vytvorilo by sa v území viac ako osem miliónov m3 vodozádržných objemov na cyklické jednorazové zadržiavanie dažďovej vody, čo by permanentne splošťovalo povodňové vlny a zároveň by sa permanentne nadlepšovali minimálne prietoky v rieke Torysa o viac ako 500 l/s aj v tom najsuchšom období, lebo zadržaná a vsiaknutá dažďová voda by zvyšovala výdatnosť prameňov. Riekou Torysa by tiekla aj počas povodní čistejšia voda a nie plná sedimentov, ktorá zabíja ryby," uviedol. Takto by mala príroda šancu sa v Levočských vrchoch regenerovať, či by posilnilo biodiverzitu a turizmus v oblasti.