Pacient na poslednom mieste
Lekári chcú vyššie platy. Ministerstvo transformáciu nemocníc. Poisťovne odmietajú preplácať výdavky... A pacient sa smie ticho prizerať.
Bez zveličovania a dlhých diskusií môžeme prehlásiť, že situácia v Slovenskom zdravotníctve ešte nikdy nebola taká vážna ako teraz. Lekári odmietajú ustúpiť Ministerstvu a naopak. O žiadnej konštruktívnej dohode niet medzi týmito stranami ani reči. Jedinými výsledkami, ktoré priniesla neblahá situácia v zdravotníctve, sú útrapy. Pacientove.
Spolu to dokážeme!
Toto heslo spája všetkých nespokojných lekárov a tých, ktorí sa odmietajú podrobiť nariadeniam ministra Uhliarika. Na stránkach Lekárskeho odborového združenia (LOZ) prehlásil predseda združenia – MUDr. Marián Kollár: „Každý sa rozhoduje za seba, ale tí, čo sa rozhodnú podať výpoveď, bojujú za všetkých.“
Nespokojní odborári majú 4 požiadavky, od ktorých nechcú za žiadnu cenu ustúpiť: zabezpečenie dodržiavania Zákonníka práce; zmena systému financovania nemocníc; zastavenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti; legislatívna garancia navýšenia lekárskych platov.
Podľa niektorých údajov chcú lekári platy medzi 2000 až 4000 eur mesačne. Možno je na mieste otázka, či sa to pri výraznom šetrení po celej krajine a hospodárskych krízach v iných štátoch vôbec dá? Počet podaných výpovedí sa momentálne pohybuje okolo čísla 2300. Ak by mal priemerne každý z týchto lekárov dostať na mesiac 3000 eur, štát by to stálo 6 900 000 eur. Za rok by sa táto hodnota vyšplhala až na 82 800 000 €.
Ministerstvo zdravotníctva.
Uhliarikove reformy sa dajú v tejto chvíli nazvať „nevhodnými“. Sám sa doslova zalieča a žiada odborárov, aby s výpoveďami prestali. V prípade nedohodnutia, ktoré je na spadnutie, sa minister hodlá vydať do nemocníc a rokovať priamo s lekármi. Od utorka 1. novembra 2011 začali niektorí riaditelia akceptovať výpovede a na voľné miesta povolávajú nových lekárov.
Transformácia nemocníc na akciové spoločnosti je odôvodnená neschopnosťou štátu zaručiť pacientovi také podmienky, ktoré by mu vyhovovali. Stojí za tým azda zlé šafárenie s peniazmi daňových poplatníkov a politika? Jedno je isté – ak nedôjde medzi Ministerstvom zdravotníctva a nespokojnými odborármi k dohode, dôjde k odchodu lekárov. Počnúc dneškom ostáva ešte 27 dní. Čo bude potom?
**Kde sa dvaja bijú, tretí trpí. ** Ako to už býva zvykom, najviac si odnesú tí, ktorí za nič nemôžu. Pacienti sú na poslednom mieste a nik neprizerá na ich požiadavky. Ministerstvo obviňuje lekárov a lekári zase ministra. Pacient sa môže iba prizerať, ako sa naťahujú dvaja kohúti.
42-ročný Ján pochádza z Košíc, žije na Sídlisku KVP. Má problémy s dolnými končatinami, keďže sa viac než polovicu života venoval futbalu. Na operáciu oboch kolien čaká vyše pol roka.
„Už-už ma mali operovať,“ hovorí Ján. „Ale doktor podal v poslednej chvíli výpoveď. Tešil som sa zbytočne. Teraz musím znova čakať na to, kým sa všetko ustáli. Myslím, že lekárom na jednej strane rozumiem. Na druhej strane by však mali oni rozumieť nám. Bolesť v mojich končatinách je niekedy naozaj neúnosná.“
Momentálne sa v nemocniciach po celom Slovensku uprednostňujú urgentné prípady. Ak sa však na to pozrieme s nadhľadom, iste ľahko pochopíme, že keď sa budú odďaľovať neakútne problémy pacientov, onedlho budú všetky prípady urgentné a čoraz viac ľudí bude kvôli nezhodám väčšmi trpieť.