Policajná razia v osade: Súd oslobodil ďalších Rómov. Verdikt víta aj Kolíková, FOTO

Zdroj: TASR/František Iván

Košický okresný súd v stredu oslobodil spod obžaloby ďalších troch Rómov, ktorí boli obvinení z krivej výpovede proti policajtom zasahujúcim pri razii v roku 2013 v osade v Moldave nad Bodvou.

Aj v prípade Milana Hudáka, Rolanda Danča a Júliusa Hudáka prokurátor ustúpil od obžaloby. Verdikt súdu je právoplatný. Ďalších dvoch obžalovaných Róberta Rybára a Leonarda Horvátha v samostatných konaniach súd oslobodil už v máji. Obžalovanou tak ostáva posledná zo šestice Rómov, Irena M., u ktorej prokurátor žalobu nestiahol.

Osemročný prípad

Pri kontroverznej akcii 19. júna 2013 v rómskej osade na Budulovskej ulici v Moldave nad Bodvou zasahovalo viac ako 60 policajtov. Šiesti Rómovia vypovedali, že ich bezdôvodne a brutálne bili. Podľa inšpekcie Ministerstva vnútra (MV) SR však policajti konali v súlade so zákonom. Prokuratúra následne Rómov obžalovala z trestného činu. Tí vinu odmietali a celý proces vnímali ako nespravodlivý.

V prípade piatich obžalovaných prokurátor v marci tohto roku ustúpil od obžaloby. Stalo sa tak po stanovisku Generálnej prokuratúry (GP) SR a verdikte Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu zo septembra 2020, ktorý vyhovel sťažnosti dvoch obžalovaných a priznal im odškodnenie. O sťažnosti ďalších ESĽP stále rozhoduje.

Okresný prokurátor naďalej trvá na obžalobe Ireny M. „U tejto obžalovanej na rozdiel od ostatných obžalovaných v uvedenej trestnej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre ustúpenie od obžaloby. Podľa názoru prokurátora v jej prípade pri súčasnej dôkaznej situácii je možné očakávať uznanie viny za žalovaný trestný čin,“ uviedla hovorkyňa Krajskej prokuratúry Košice Jarmila Janová.

Nie je koniec

Podľa právneho zástupcu obžalovaných Romana Kvasnicu orgány činné v trestnom konaní v prípade jeho klientov od počiatku porušovali ich základné ľudské práva a slobody. „Pokiaľ nebudú oslobodení všetci šiesti obžalovaní, tak nebudeme spokojní a ten náš cieľ zatiaľ nie je splnený,“ uviedol pre novinárov. V prípade Ireny M. nevie, prečo prokurátor u nej nepostupoval obdobným spôsobom ako u ostatných.

Ako dodal, jeho klientka nevie čítať a písať, nevie po slovensky a viac menej ani po maďarsky a nemala ani prehľad, z čoho je vlastne obvinená. „V minulosti deväť razy odsúdená, ako sme zistili z trestných spisov, ktoré sme si vyžiadali, ani raz nebolo konštatované, že pani M. nevie písať, čítať, ani raz tam nebol prítomný tlmočník," uviedol Kvasnica.

Nevzdali sa

Na stredajších súdnych pojednávaniach s oslobodzujúcimi rozsudkami bola prítomná aj verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. „Som rada, že nastal tento výsledok, pretože pre tých ľudí, ktorých sa osobne týkalo to začaté konanie a samotná razia v roku 2013, znamená ukončenie jedného veľmi ťaživého príbehu, ktorý si od nich vyžadoval aj takú statočnosť, aby v boji so štátom neprestali a trvali na svojom podaní toho príbehu tak, ako ho vnímali,“ povedala novinárom.

Verí, že pre nikoho ďalšieho už za podobných podmienok a situácie taký príbeh nezačne. „To je prístup, ktorý je založený na represii a ten nás skrátka nevie doviesť do stavu, kde si má Slovensko zastať svoje miesto v 21. storočí," dodala Patakyová. Aj v prípade šiestej obžalovanej verí v konečný spravodlivý výsledok.

Prácu Patakyovej ocenila aj šéfka rezortu spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí). Podľa nej v tomto prípade zohrala kľúčovú úlohu. Uviedla to na sociálnej sieti. „Bola to práve verejná ochrankyňa práv, ktorá ESĽP poskytla svoje stanovisko ako tretia strana (amicus curiae), v ktorom bolo jasne konštatované, že počas razie došlo k viacerým porušeniam základných práv obetí,“ dodala s tým, že je namieste otázka, či nedať tomuto úradu viac kompetencií.

Pridlhý proces

Rozhodnutie košického súdu Kolíková víta. „Zároveň však vnímam, že ten, kto má cit pre ľudské práva, musí mať silnú pachuť v ústach z toho, že prípad policajnej razie v Moldave nad Bodvou bol po ôsmich rokoch stále na súde nie z dôvodu, že sa hľadá odpoveď na otázku, kto je vinný za násilnosti v osade, ale na otázku, kto povedal, že to tak nebolo,“ podotkla.

Osem rokov trvajúci trestný proces podľa nej musí poškodiť každého, osobitne ľudí, ktorí sú obeťami celého trestného procesu. „Pretože spravodlivosť, čím dlhšie sa na ňu čaká, tým menej sa z nej získa, až sa môže stratiť úplne v čase,“ zdôraznila.

V tejto súvislosti považuje za dôležité, že Slovensko je členskou krajinou Rady Európy a záväzné sú pre ňu rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). „Práve vďaka takémuto rozhodnutiu sa Slovensko vybralo cestou právneho štátu aj smerom k ochrane tých, ktorí sú obeťami neprimeranej policajnej akcie štátu,“ doplnila.