Rozhovor s Ladislavom, ktorý robí parádne fotokoláže Košíc: Je to moja droga!

Fotoporovnania starých a nových Košíc z dielne Ladislava Kočika, ktoré sme vám priniesli v článku Z týchto záberov Košičana Laca ostanete paf: Robí to už 11 rokov!, zožali veľký úspech. Pán Ladislav nám v rozhovore porozprával o tom, čo ho k tejto vášni priviedlo i v čom sa Košice za tie roky podľa neho zmenili najviac.

Fotoporovnávaniu sa venujete už 11 rokov. Čo vás k tomu priviedlo?

Bola to úplná náhoda, keď som pri sťahovaní v práci objavil starý kalendár na rok 1995 „Staré Košice“. Začal som ho prezerať a pri mnohých obrázkoch som si hovoril to isté – teraz je to už iné alebo toto už neexistuje.

Začiatky boli všelijaké, lebo hneď pri prvom pokuse som zistil, že ak tá nová snímka nebude aspoň na 99% z toho istého miesta, tak výsledné dielo nevyvolá ten správny efekt. A nájsť to miesto je základom dobrého výsledného dojmu. Malo by to vyzerať tak, akoby som stál na tom istom mieste 50 – 100 rokov a znovu som otvoril oči.

Napadlo vám vtedy, že sa tejto téme nakoniec budete venovať tak dlho?

Od začiatku ma to úplne pohltilo a náruživo som zháňal za pomoci rovnako zanietených kamarátov nové a nové obrázky a samozrejme aj historické informácie k nim.

Veľmi skoro som zistil, že to bude nekonečný príbeh. Bolo a aj dodnes je to pre mňa ako droga.

V čom sa podľa vás Košice za tie roky najviac zmenili?

Mesto sa zmenilo najmä tým, že v dôsledku rozsiahlej bytovej výstavby zmizli predmestia, ktoré tvorili charakter jednotlivých štvrtí. Najmä južné a západné predmestie boli bohaté na množstvo uličiek so zástavbou rodinných domov aj honosnejších víl, či starých obytných domov s krásnymi fasádami, dvormi a záhradami, obchodmi, dielničkami, remeselníkmi. To všetko je nenávratne preč a na ich mieste sú uniformné panelové sídliská.

Sám som vyrastal v dnes už neexistujúcom dome na Strojárenskej ulici a stále keď idem okolo teraz vyrastajúceho bytového komplexu, je mi ľúto za tým obdobím, ktoré som tam za mladi prežil. Mimochodom, tá časť ulice už nadobúda tretiu tvár, len čo ja pamätám.

Čo máte na Košiciach najradšej? Ktoré miesta najradšej fotografujete?

Odpoveď je jednoznačná. Staré mesto a jeho historické jadro. Našťastie tam nenastali prevratné zmeny, ale mnohé detaily sú odlišné a oplatí sa ich ukázať a pripomenúť. Obrovský rozvoj mesta je badateľný už aj pri pohľade zo severnej veže Dómu a je jedno, ktorým smerom sa pozeráme.

Ktorá fotografia má pre vás najväčšiu cenu?

Je ťažké jednoznačne vybrať tú najlepšiu. Teším sa z každej, ktorá sa mi podarí tak, ako som si to predstavoval a ktorá u diváka vyvolá pocit záujmu, keď si povie „vau, toto tam voľakedy bolo, takto to niekedy vyzeralo?“

Taktiež sa teším, ak sa mi podarí na novej snímke zladiť auto, električku či ľudí tak, ako boli zachytení na starom zábere. To chce ale dosť veľa trpezlivosti a vyčkávania, ale pre konečný efekt sa to oplatí.

Staré fotografie často vsádzate do tých súčasných. Ako dlho vám trvá vytvoriť takúto koláž?

Vytvoriť tieto koláže mi napadlo pri starých fotografiách obchodov. Zdalo sa mi zaujímavé vsadiť starý obchod do vynoveného domu či ulice a výsledok sa mi zapáčil. Trvá to od pol do jednej hodiny, ak som správne nafotil nový stav. Nie raz sa stane, že sa mi výsledok nepáči a idem to odfotiť nanovo.

Na svojej facebookovej stránke máte viac ako 4000 členov. Prečo podľa vás táto téma ľudí zaujala? Stretli ste sa s nejakými netradičnými alebo kurióznymi reakciami?

Reakcie na moje fotografie nie sú kuriózne, ani netradičné, ale pre mňa sú očakávané. Robím ich preto, aby ľudí zaujali a vyvolali spomienky. Komentáre k jednotlivým fotografiám na Facebooku mnohokrát zachádzajú do veľkých osobných detailov, do konkrétnych udalostí, uvádzajú sa spomienky na kamarátov a príhody… to všetko vyvoláva jediný pohľad na fotografiu, ktorá pripomína minulosť a ukazuje súčasnosť.