Rudolf Schuster už plánuje veľkú taliansku expedíciu. Nový rok privíta pred telkou!
Na Silvestra a Nový rok bude bývalý prezident Rudolf Schuster doma a ako mnoho ďalších Slovákov, strávi ho pri televízore. Žiadne veľké oslavy nepripravuje, má však už plány na ďalší rok.
Žiadne veľké oslavy bývalý prezident na Silvestra nechystá. Práve naopak, ako nám povedal, bude to taký typický televízny večer: „Pozriem sa aký program televízie pripravili a budem doma. Kedysi boli televízne silvestrovské programy veľmi vydarené, tak uvidím, čo nás čaká teraz.“
Cesta v máji
Viac ako prelom rokov ho však už zaujíma rok budúci. Už teraz plánuje ďalšiu veľkú poznávaciu cestu. Tentokrát to nebude na sever, ale dole na juh do Talianska.
„Pripravujeme expedíciu po stopách významného slovenského výtvarného umelca a architekta Ernesta Zmetáka. Začneme v Benátkach, cez Padov, Florenciu, San Marino, Bologna, Capri…až na juh. Rímu sa však vyhneme. Ten je na samostatnú cestu. Vyrazíme niekedy v máji, ale už teraz sú prípravy v plnom prúde,“ hovorí.
Z tejto cesty plánuje napísať knihu, samozrejme, aj s bohatou fotogalériou. Prezident si svoje sny plní a praje všetkým, aby rok 2019 prežili tak, ako si to želajú, a aby ich šťastie a zdravie neopúšťalo. A my sa k jeho prianiu pripájame…
Kto bol Ernest Zmeták
Narodil sa v Nových Zámkoch v roku 1914. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti v rokoch 1938–43. Po krátkom pôsobení na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, ako asistent Ľudovíta Fullu, v rokoch 1949 – 1952, pracoval celý život ako umelec v slobodnom povolaní.
Svoje tvorivé úsilie realizoval okrem maľby, kresby a grafiky, v monumentálnych prácach do architektúry. Na Slovensku zaviedol techniku mozaiky, ktorú sám vykladal. Navrhol viacero gobelínov a vitráží.
Podnikol množstvo štúdijných ciest do zahraničia, najčastejšie do Talianska, ktoré bolo jeho celoživotnou láskou.
Bol znalcom a zberateľom starého umenia. Darovaním svojej zbierky obrazov a užitého umenia štátu inicioval spolu s manželkou Danicou Zmetákovou založenie Galérie umenia v Nových Zámkoch.
Bola mu udelená cena na XXIX. Bienále v Benátkach v roku 1958, titul Zaslúžilého umelca v roku 1968, Pribinov kríž I. Umrel v roku 2004.
