Štátne divadlo si vydýchlo. Nemusí platiť desiatky miliónov belizskej firme

Najvyšší súd (NS) SR v dlhoročnom spore, ktorý sa týkal prenájmu priestorov z roku 1993, definitívne rozhodol v prospech Štátneho divadla (ŠDKE) Košice. Tomu podľa žaloby hrozilo zaplatenie miliónov eur ako náhrada škody za ušlý zisk.

Dlhoročný spor

Najvyšší súd v uznesení z 29. novembra 2021 odmietol dovolanie žalobcu, ktorým bola spoločnosť Unique Partner Ltd. so sídlom v Belize. „Celý spor trval takmer tridsať rokov. Spočiatku bolo divadlo neúspešné, až následne sa rozhodnutím Najvyššieho súdu SR o sťažnosti na porušenie zákona podarilo zvrátiť priebeh a spor pokračoval ďalej a napokon divadlo uspelo. V prípade neúspechu by mu hrozila povinnosť náhrady škody až do výšky približne siedmich miliónov eur,“ uviedol v stredu za ŠDKE Svjatoslav Dohovič. Súd v konečnom rozhodnutí priznal divadlu náhradu trov konania. Štátne divadlo podľa Dohoviča v spore platilo za právne služby len vo výške súdom priznanej náhrady trov.

Spor sa týkal zmluvy z roku 1993 o prenajatí priestorov divadla na košickej Františkánskej ulici na sklad secondhandového textilu, a to až na 60 rokov. Zmluvy podpísal bývalý riaditeľ divadla Anton Grega s košickou firmou Gabriel. Po prijatí zákona o správe majetku štátu v roku 1993 bolo potrebné všetky zmluvy o prenájme štátneho majetku obnoviť, inak zo zákona zanikli.

Divadlo novú zmluvu nepodpísalo a spoločnosť Gabriel ho zažalovala. Neskôr svoju pohľadávku postúpila spoločnosti Adria – Al, napokon ju prevzala spoločnosť v Belize. Žalobca sa domáhal zaplatenia ušlého zisku vo výške takmer 108,5 miliónov korún, teda zhruba tri milióny eur s úrokmi z omeškania.

Mali zaplatiť milióny eur

Súdy najprv nepredĺženie zmluvy vyhodnotili ako konanie proti dobrým mravom. Podľa rozhodnutia Okresného súdu Košice I v roku 2001 malo divadlo zaplatiť takmer 80 miliónov Sk (2,4 milióna eur) s úrokmi z omeškania, krajský súd po odvolaní túto sumu znížil zhruba na 53,2 milióna korún (1,77 milióna eur). Voči divadlu sa začala exekúcia, ktorú však Najvyšší súd v novembri 2004 odložil na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora. V roku 2005 Najvyšší súd zrušil rozsudky krajského a okresného súdu a vec vrátil okresnému na ďalšie konanie.

Ten napokon dospel k záveru, že žalobcom tvrdené úmyselné konanie proti dobrým mravom nebolo preukázané. Krajský súd v roku 2017 zamietnutie žaloby potvrdil, pričom zároveň zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania a túto vec vrátil na ďalšie konanie. Súd napokon zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanému vo výške zhruba 150-tisíc eur. Voči rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca dovolanie, ktoré senát NS vlani v novembri odmietol ako neprípustné.

Foto: ilustračné