V Centre pomoci Ligy proti rakovine v Košiciach je zapísaných viac ako 260 ľudí

Centrum pomoci je určené dospelým onkologickým pacientom. „Keď sme začínali, vyhľadávali nás najmä ženy, najčastejšie s rakovinou prsníka. Po rokoch sa to zmenilo, chodia k nám už aj muži, síce pomenej, ale nájdu sa. Pridružili sa diagnózy týkajúce sa brušnej dutiny, hrubého čreva, melanómy a podobne,“ hovorí manažérka centra Ľubica Slatina.

Tri slovenské centrá

Na Slovensku sú zriadené tri centrá pomoci, a to v Bratislave, v Martine a v Košiciach, ktoré sú spádovou oblasťou pre východné Slovensko. „Chodia k nám ľudia nielen z Košíc a z Prešova, ale aj zo vzdialenejších miest a obcí, hlavne ak idú na kontrolu,“ vysvetlila s tým, že je vhodné vopred ohlásiť svoju návštevu.

V centre sa možno zapojiť do rôznych aktivít alebo využiť služby fyzioterapeutky. Okrem iného tam organizujú napríklad kreatívne či jazykové kurzy, skupinové i individuálne cvičenia. „Nie všetci chodia na všetko, niekedy máme plný dom, inokedy príde len niekoľko ľudí,“ povedala Slatina.

Blízko nemocnice

Centrum pomoci Ligy proti rakovine v Košiciach sídli na Paulínyho ulici. Podľa jej slov je poloha výhodná aj preto, že je blízko nemocnice. „Onkologickí pacienti môžu na rôzne výsledky alebo odbery čakať mimo nemocničného prostredia,“ povedala s tým, že pobočka Ligy proti rakovine bola v Košiciach zriadená v roku 1990. „V roku 2009 sme kúpili domček, ktorý v roku 2012 prešiel kompletnou rekonštrukciou, a po kolaudácii sa zmenil účel jeho používania, funguje ako centrum,“ uviedla.

Občianske združenie Liga proti rakovine na svojej webovej stránke pripomína, že centrá pomoci nie sú nemocnice ani zdravotnícke zariadenia, ale sú to miesta, kde sa stretávajú onkologickí pacienti s jediným cieľom – byť aktívni, zamestnať svoju myseľ či telo a odpútať sa od myšlienok na chorobu.

„Pacientka je doma, deti v škole a manžel v práci. Možno upadá do depresie. Počas choroby a liečby sa okruh známych prirodzene zužuje a keď ju niekto navštívi, možno ju ľutuje, a to je posledné, čo potrebuje. V našom centre majú čo robiť, môžu si tu posedieť, oddýchnuť, stretnúť sa s inými ľuďmi. Ženy si môžu dať dole parochňu a keď si idú zacvičiť, nemusia sa hanbiť, že majú len jeden prsník, lebo to sú reálne stavy, s ktorými sa denne stretávame,“ doplnila Slatina.